Umelé osvetlenie pre izbovky

Dostatok svetla je pre rastliny jedným z najdôležitejších podmienok na ich prežitie. Vďaka nemu dokážu fotosyntetizovať, a zaistiť si tak, za prispenia oxidu uhličitého a vody, svoju obživu. Nemôžeme sa ale na svetlo pozerať iba ako na zdroj obživy pre rastliny. Je dôležité aj pre mnoho chemických reakcií a bunkovú signalizáciu – pre naštartovanie nového rastu či fázy kvitnutia a tvorby plodov, pre novotvorbu chlorofylu, pre riadenie fázy klíčenia a mnoho ďalšieho.

Pri pestovaní izbových rastlín sa ale často môžete stretnúť s problémami nedostatočného osvetlenia hlavne počas zimných mesiacov. Rastlinám sa dostáva málo svetla a svetelná perióda je väčšinou krátka na to, aby mohli zdravo prospievať. Rastliny sú potom vytiahnuté, málo olistené, kvitnúce nekvitnú a podobne. Rady a tipy, čo všetko môžete robiť, aby ste rastlinám toto obdobie pomohli lepšie zvládnuť (článok) , sa dočítate v tomto našom článku . Pokiaľ si potrebujete overiť, či máte rastliny v interiéri správne umiestnené (článok) a ak prijímajú dostatok svetla, prečítajte si tento článok .

Dnes si posvietime na jedno rýchle jednoduché a veľmi efektívne riešenie pri nedostatku svetla - pestovateľskému osvetleniu, tzv. grow light . Vysvetlíme si záhady umelého pestovateľského osvetlenia a vysvetlíme si, čo je v tomto ohľade dôležité pre spokojnosť rastlín.

Trocha teórie na začiatok

Väčšina článkov na túto tému sa zaoberá zložitými detailmi a veľa ľudí to od tejto problematiky odradí hneď skraja. My sa ale tu budeme snažiť uviesť len tie najdôležitejšie informácie a snáď sa nám to podarí vysvetliť dostatočne jednoducho, aby to stačilo na pochopenie témy. Nechceme preto zabiehať do úplných detailov, ale predsa len si trochu teórie neodpustíme.

Slnečné žiarenie , z ktorého rastliny prijímajú energiu pre fotosyntézu, je druhom elektromagnetického žiarenia/vlnenia, ktoré sa dá merať pomocou vlnovej dĺžky. Podľa týchto nameraných hodnôt sa ďalej delí na niekoľko tipov žiarenia.

Sľubovali sme jednoduchosť, takže teraz sa budeme ďalej zaoberať iba tzv. viditeľným svetlom , ktoré dokáže rozlíšiť ľudské oko, vytvára spektrum farieb (fialová, modrá, zelená, žltá, oranžová a červená) a pohybuje sa v rozmedzí 380 nm a 780 nm.

V tomto rozmedzí sa tiež nachádza tzv. fotosynteticky aktívne žiarenie ( FAR, anglicky photosynthetically active radiation – PAR ), ktoré zodpovedá oblasti vlnových dĺžok 400 – 700 nm a rastliny toto svetlo, ako sám názov napovedá, dokážu využiť na fotosyntézu. Niektoré chemické reakcie prebiehajúce vo vnútri rastliny, sú ale aktivované aj inými typmi žiarenia - napr. UV žiarením (10 - 400 nm). Toto žiarenie je pre žijúce organizmy škodlivé, čo sa využíva pri dezinfekcii a pri odstraňovaní plesní a zárodkov ďalších chorôb. Ale malé množstvo UV žiarenia má pre rastliny aj nejaké benefity. Je dôležité pre ich metabolizmus, pre rozvoj ich farieb a vonných silíc a napríklad pri pestovaní marihuany sa používa aj na zvýšenie produkcie THC.

Asi nie je prekvapením, že každý typ svetla má inú farbu. Niektoré osvetlenie sa nám zdá ako ''teplé'' (teplá biela - viac do žlta až oranžova) a iné je zase ''chladné'' (studená biela - viac do modra). Tento jav sa nazýva teplota chromatickosti či farebná teplota. Táto veličina sa udáva v Kelvinoch (K) a platí, že čím vyššia hodnota, tým je svetlo viac modré. Pre zaujímavosť tepla biela žiarivka má okolo 2500 K až 3000 K a studená biela, používaná napríklad v skladoch či kanceláriách, má okolo 4000 K. Žiarivky s teplotou chromatickosti 5400 K a viac sú označované ako žiarivky s denným svetlom .

Foto: Teplota chromatičnosti rôznych žiaroviek

Koľko farieb je potrebných?

Pokiaľ ste už prehľadávali ponuku pestovateľských svetiel, určite ste si všimli, že sú k dostaniu v niekoľkých farebných prevedeniach. Aj prirodzené slnečné svetlo sa skladá z celého farebného spektra, ako sme si popísali vyššie, a pokiaľ sa tieto farby spoja dohromady, vznikne svetlo iba biele. Len pri západe slnka alebo jeho východe sa nám niekedy slnko zdá červené, pretože jeho žiarenie musí preniknúť najširšou časťou atmosféry a jednotlivé farby sa tak nemôžu spojiť všetky dohromady, pretože niektoré z nich preniknú vo väčšej miere.

Rastlinám najviac vyhovuje svetlo v krajných oblastiach farebného spektra, a to v modrej oblasti a červenej oblasti. Aj samotná fotosyntéza je najúčinnejšia v červenej oblasti, kedy sa stimuluje rast nových listov a rastliny ako takej. Aby ale rastlina dobre prospievala, musí mať zaistený prístup všetkých farieb spektra.

Z toho teda jasne vyplýva, že pre umelé osvetlenie izbových rastlín (bez nárokov na zvýšenú produkciu či neustále kvitnutie) sú najvhodnejšie tzv. plnospektrálne svetlá , ktoré dohromady obsahujú všetky jednotlivé farby.

Modrá farba (400 – 499 nm) pomáha rastlinám vytvárať chlorofyl, čo je fotosyntetický pigment, ktorý pohlcuje modrú a červenú časť farebného spektra a vďaka ktorému vyzerajú rastliny v našich očiach zelene. Podieľa sa na rastovej fáze semenáčikov a mladých rastlín a tiež na vytváraní vonných silíc. Modré svetlo obsahujú vo veľkom miere hlavne metal-halidové výbojky tzv. MH výbojky a CFL úsporné žiarivky (CFL - compact fluorescent lámp ).

Zelená farba (500 - 550 nm)

Dalo by sa povedať, že zelená farba je pre rastliny najmenej potrebná. Dokonca aj farebné pigmenty, ktoré dokážu zelenú farbu spektra absorbovať, sú uložené pomerne hlboko v listoch.

Červená farba (600-699 nm) je na opačnej strane farebného spektra a je potrebná na vegetatívne množenie. Pomáha mladým rastlinám vytvoriť korene a semienkam lepšie klíčiť. Dospelé rastliny ju využijú na tvorbu kvetov a plodov. Často sa používa na umelé predĺženie osvetleného cyklu, ktoré sa využíva pri nasadzovaní kvetov. Červenou farbou spektra disponujú HPS sodívkové výbojky (HPS - high-pressure sodium ), ktoré nahrádzajú letné slnečné svetlo.

Far red - vzdialená červená farba (730 nm)

Vlnová dĺžka tejto farby sa síce už nachádza za hranicami fotosynteticky aktívneho žiarenia, ale rastlina si prevedie časť tohto žiarenia na klasické červené a dokáže ho taktiež využiť. Rastlinám to slúži ako pomocný signál na nasadzovanie kvetov.

Foto: Led Grow žiarovka SANSI 36W

Typy svetiel

Najčastejšie sú grow lights vo variante fialového svetla alebo aj čisto bieleho. Fialové svetlá sú vytvorené kombináciou modrého a červeného žiarenia, ktoré je veľmi vhodné hlavne pre mladé rastliny. Otázkou ale je, či je to príjemné aj pre vaše oči. Pokiaľ máte v interiéri rastliny ako estetický doplnok, najskôr zvolíte širokospektrálne žiarovky, ktoré vyžarujú viditeľné spektrum v bielej farbe. Tieto biele pestovateľské žiarovky dodávajú rastlinám plné farebné spektrum, ktoré využije vo všetkých životných cykloch. Je to nesporná výhoda oproti jedno/dvoch zložkovému spektrálnemu osvetleniu alebo sodíkovým výbojkám.

Klasické žiarovky s volfrámovým vláknom ani fluorescenčné žiarivky nie sú na pestovanie vhodné. Halogénové žiarivky tiež nie sú vhodné ani na pestovanie, predstavujú totiž okrem iného aj ekologickú záťaž. Najlepším riešením pre umelé osvetlenie rastlín sa tak stávajú LED svetlá.

LED žiarovky a pásky sa môžu zdať drahšie spočiatku na prvú investíciu, ale verte, že sú zase oveľa lacnejšie na prevádzku a tiež šetrnejšie pre planétu. Ušetria až o polovicu viac spotreby ako bežná úsporná žiarovka a majú extrémne dlhú životnosť. Nevadí im ani časté zapínanie a vypínanie, čo ale na prisväcovanie rastlinám najskôr nevyužijete. Môžete si zaobstarať časovač alebo časové hodiny , aby ste mali dokonalú kontrolu nad množstvom svetla, ktoré sa k rastlinám dostane. Nemusíte myslieť na zapínanie každý deň a zároveň sa nestane, že by ste na noc svetlo zabudli vypnúť, a vystavili tak rastliny zbytočnému stresu nerešpektovaním ich prirodzeného svetelného cyklu.

My z Daj mi izbovku máme bohaté skúsenosti so žiarivkami SANSI LED GROW , ktoré využívame v predajni aj v sklade. Slúži nám tak dobre, že sme sa ich rozhodli ponúknuť aj vám.

Pre začiatok môžete vyskúšať žiarovku s najmenším výkonom (15W), ale v ponuke máme aj výkonnejšie žiarovky SANSI 24W a SANSI 36W . Všetky tieto žiarovky majú päticu E27, ktorú naskrutkujete do klasickej objímky vo väčšine lampičiek, lámp aj lustrov. Ani tá najsilnejšia žiarovka netvorí zbytočné teplo, ktoré by mohlo listy popáliť, pretože všetky typy žiaroviek sú opatrené keramickým podkladom, ktorý generované teplo odvádza.

Odporúčame tieto žiarovky inštalovať do výšky 30 - 120 cm nad rastlinu , v závislosti od výkonu žiarovky a požadovanom množstve osvetlených rastlín. Dobu svietenia môžete upraviť v závislosti od druhu rastliny a jej životnej fázy. Väčšine rastlín postačí spravidla 8-12 hodín svietenia denne .

Pri tomto type osvetlenia sa nemusíte báť veľkej spotreby energie. Vzhľadom na to, že sú všetky tieto žiarovky v prevedení LED, spotrebujú oproti klasickým žiarovkám oveľa menej energie. Spotreba elektrickej energie za hodinu prevádzky žiarovky sa vyjadruje v kilowatthodinách (kWh) a napr. nami odporúčaná SANSI 15W, spotrebuje za hodinu iba 0,015 kWh.

Teplota chromatickosti týchto žiaroviek sa pohybuje podľa druhu od 4000 - 4400 K , čo je príjemne teple biely odtieň, ktorý sa nemusíte báť použiť napr. v obývacej izbe. Silnejšia svietivosť (až 2760 lúmenov ), ktorú vytvára najsilnejšia SANSI 36W, nie je až tak príjemná pre oči, keď sa do nej vzpriamene zadívate, ale sľubujeme, že vaše rastliny ju budú milovať. Však ani do slniečka sa nemáme pozerať vzpriamene, no nie?

Tip na záver

Ak ste dočítali až sem, najskôr vás ožiarilo určité množstvo modrého svetla z obrazovky vášho telefónu či počítača, ktoré je škodlivé pre hormonálnu rovnováhu, hlavne vo večerných hodinách. Tak sa bežte pre zmenu na chvíľu pozrieť na svoje izbovky. Na chvíľu sa pozerajte na tie krásne zelené rastliny, vaše oči si odpočinú a možno zistíte, že budete musieť svojim izbámkám naozaj konečne grow lights zaobstarať.

Autor: Betka Lacinová