Najčastejšie škodcovia izbových rastlín

Nezvaní hostia alebo všetko, čo potrebujete vedieť o škodcoch

Najväčším postrachom pestovateľov izbových rastlín sú smutné izbovky. Zľahnuté listy zvesené k zemi, fľakaté alebo zažltnuté škvrny na listoch - jednoducho katastrofa. Ako prvá sa nám naháňa hlavou: "určite musí byť preliata!" To však nie je vždy pravdou. V nasledujúcom texte Vám predstavíme niekoľko základných informácií o škodcoch izbových rastlín, ako ich rozoznať a tiež ako s nimi zatočiť a uchrániť tak svoje izbovky pred záhubou!

Najčastejšie metódy hubenia škodcov

Škodcov existuje niekoľko druhov, kedy každý z nich vyžaduje trochu iný spôsob hubenia. Všeobecne však môžeme predstaviť postup podobný prvej pomoci, ktorý sa v rámci hubenia škodcov používa. Ide o:

• Dôkladné umytie rastliny mydlovou vodou
• Použitie postreku alebo parazitických hlístic určených na konkrétnych škodcov

Naozaj dôkladné a precízne umytie všetkých častí rastliny (vrátane listov a stoniek) mydlom a vodou môžeme využiť takmer vždy bez ohľadu na druh škodcu. Ide o pomerne jednoduchú a pritom efektívnu metódu, ako sa škodcov zbaviť, pokiaľ ich na rastline ešte nebolo veľa. Tento postup by sme mohli nazvať ako prvú rastlinnú pomoc, ktorá vo väčšine prípadov naozaj funguje!

Niektorí škodcovia sú však vytrvalí a húževnatí, ktorých ani voda s mydlom nezastraší. Na také sa potom oplatí siahnuť po chemickom prípravku, najčastejšie vo forme postreku. Na trhu ich existuje veľa – mnoho rôznych značiek a druhov pre najrôznejšie typy škodcov. Naozaj sa teda oplatí dokázať škodcov rozoznať a správne identifikovať.

Oba predstavené postupy je vhodné opakovať v týždennom intervale, pokiaľ si nie sme istí, že sme škodcov úspešne zahubili.

Je dôležité ešte spomenúť, že čím skôr škodcu odhalíme, tým skôr svoje rastlinné poklady uchránime pred skazou! Tiež tu platí známe príslovie, že kto je pripravený, nie je prekvapený. V boji proti škodcom totiž pomáha aj včasná a pravidelná prevencia.

Prevencia, základ úspechu

Škodcovia sa najčastejšie množia v zimnom alebo letnom období. V zime im v domácich podmienkach vyhovuje suchý vzduch z kúrenia, v lete sa zase množia vďaka častejšiemu vetraniu. Je však jasné, že to nie je podmienkou a na škodcov môžete naraziť takmer kedykoľvek – prevencia sa preto naozaj oplatí. Ako na to? Tu je pár tipov.

1. Previerka: pokiaľ si novú rastlinu vyberáte osobne, je vhodné ju poriadne prezrieť, či nenesie znaky napadnutia škodcami. Vždy sa snažíme vyberať pekné, zdravo vyzerajúce rastliny, ktoré majú pekné a zdravé korene.

2. Zavedenie karantény: kúpili ste si alebo dostali ste novú izbu? Gratulujeme, avšak s jej zoznámením sa s ostatnými členmi vlastnej džungle chvíľu vyčkajte. Nikdy neviete, čo sa ukrýva v hline alebo na rastline, niektorí parazity totiž nemusia byť na prvý pohľad vidieť. Odporúča sa preto zaviesť systém karantény, aspoň na týždeň, ideálne však na štrnásť dní. Nové alebo aj podozrivé izbovky, ktoré vzbudzujú podozrenie, že by mohli byť napadnuté, odstavíme od ostatných kvetov. Ideálne je mať pre tieto potreby voľnú jednu karanténnu izbu tak, aby “infekčné” rastliny nemohli nakaziť tie zdravé a pritom príliš nestrádali. Takéto izbovky totiž stále vyžadujú starostlivosť, na ktorú sú zvyknuté spolu so slniečkom a zálievkou.

Nemáte možnosť karantény? Nevadí, poznáme fígeľ!

Zábal: pokiaľ nemáte možnosť karanténnej izby, môžete si pomôcť zábalom! Napadnutú izbovku najskôr poriadne ošetrite spôsobmi, ktoré sa vám páčia alebo ich máte osvedčené a potom ju zatvorte do nepriedušného vrecka. Skvelými pomocníkmi sú veľké vrecká so vzduchotesným uzavretím. Tento fígeľ nefunguje len ako izolácia, ale tiež sa vytvorí niečo ako skleník, v ktorom sa zadržiava vlhkosť – a tú väčšina škodcov príliš nemusí! Taký zábal je potom potrebné pravidelne kontrolovať a vždy na chvíľu umožniť výmenu vzduchu.

1. Pravidelná hygiena: počas pandémie vidíme všade upozornenie na častejšie umývanie rúk. Presne to si žiada aj prevencia pri izbovkách. Častým utieraním listov od prachu alebo sprchovaním rastlín nie príliš studenou vodou a nie príliš silným prúdom udržuje rastliny a ich prirodzené ochranné bariéry v kondícii. Na takto ošetrovaných rastlinách sa škodcom málokedy zadarí.

2. Kontroly: je čas hromadného zalievania alebo sa len tak kocháte svojou zelenou džungľou? Tak presne tieto momenty sú ako stvorené na kontrolu izboviek. Poriadne si prezrime listy z oboch strán, či si náhodou niečo podozrivé nevšimneme. Včasné konanie nám naozaj ušetrí nervy, izbovku a možno aj peniaze za prípadné prípravky.

Keď sme si povedali, ako všeobecne predchádzať napadnutiu izboviek škodcami a ako začať prvú pomoc pri známkach nevítanej invázie, je vhodné si aspoň stručne predstaviť tých najbežnejších domácich škodcov, s ktorými sa môžeme stretnúť. Ako ich teda rozoznáme a ako nad nimi môžeme vyzrieť?

Foto: Smutnice nachytané na lepovej doske pri rastline

Smutnica

S čiernymi, pomerne otravnými malými muškami sa stretol snáď každý. Smutnice môžeme označiť za najbežnejších škodcov izbových rastlín, ktoré pri premnožení znamenajú problém aj pre samotných pestovateľov – nikomu sa nepáči izba plná mušiek. Smutnice si domov väčšinou prinesieme v substráte, v ktorom sa ich larvy živia organickou hmotou, ale bohužiaľ aj korienky rastlín. Izby sa potom zdajú byť smutné, môžu usychať a vädnúť.

Nad smutnicami môžeme vyhrať buď zaradením „obdobia sucha“, kedy necháme všetky substráty rastlín, ktoré sú muškami napadnuté, poriadne preschnúť alebo do boja nasadíme parazitické hlísty. Dospelé mušky môžeme účinne pochytať aj pomocou žltých lepových dosiek . Viac o smutniciach a typoch ako s nimi zatočiť sa môžete dočítať v našom článku tu .

Foto: Roztočce vytvárajúce pavučinu okolo rastliny

Roztočce

Roztočce sú jedným z najodolnejších druhov škodcov, ktorí sa rýchlo množia a tým pádom dokážu napáchať značné škody na svojich rastlinných obetiach. Títo malí roztoče sa dorastajú do dĺžky okolo pol-milimetra, takže sú často voľným okom nepostrehnuteľní. Najčastejšie druhy sú bielej farby, existujú aj červeno-oranžové až čierne. Milujú sucho a teplo, preto sa najčastejšie objavujú v zime alebo v lete.

Roztočce sa zhlukujú na listoch rastliny, ktoré postupne vysávajú. Vo vysatom tkanive po týchto breberkách zostávajú vzduchové bublinky, vďaka ktorým môžu mať napadnuté listy nádychy strieborné. Častým poznávacím znamením, okrem rýchleho chradnutia rastliny (biele, žlté alebo čierne škvrny na listoch), sú drobné ale husté pavučiny, ktoré za sebou roztočce nechávajú.

Vyzerá vaša izbovka choro, má zvädnuté a fľakaté listy? Sú okolo nich alebo pri stonkách vidieť pavučinky a akoby pohybujúce sa farebné bodky? Potom máte čo dočinenia práve so roztočcami! Pozor - najčastejšie ich nájdeme schované na spodnej strane listov.

Keďže roztočce sa naozaj rýchlo množia a páchajú veľké škody, treba byť rýchlejší! Rastlinu na zasiahnutých miestach umyjeme, zbavíme sa viditeľných dospelých jedincov (pohyblivých bodiek) av tomto prípade radíme rovno začať (aj preventívne) protiútok chémií. Vhodnými prípravkami sú napr. Vertimec alebo Substral Careo koncentrát. Na pomoc v boji proti roztočcom môžeme povolať aj dravé roztoče Typhlodromus pyri (T-PYRI), ktorí sú jedny z najefektívnejších bojovníkov s roztočmi! V prírode roztočcom odolávajú napríklad lienky alebo vosičky. V prípade využitia dravých roztočov alebo zakúpeným postrekom sa riadime priloženými návodmi na správnu aplikáciu.

Foto: Strapky s mladými. Poväčšinou zospodu listu alebo v páždi listov

Strapky

Ďalším savým hmyzom, ktorý dokáže izbovú džungľu poriadne potrápiť, sú strapky. Jedná sa o drobné a úzke chrobáky tmavo hnedej až čiernej farby, ktorým v dospelosti môžu narásť krídla. Nielen, že rastliny poškodzujú saním štiav, ale sú tiež nebezpečnými prenášačmi vírusov, ktoré taktiež môžu rastliny zahubiť. Strapky napádajú predovšetkým nové výhonky a mladé listy či kvety, čo spôsobuje ich deformovaný rast. Narozdiel od roztočov môže na tieto breberky upozorniť ich trus, ktorý za sebou na listoch zanechávajú (drobné čierne škrvnky a kvapky).

Strapcov sa môžeme zbaviť pomocou včasnej prvej pomoci a následnej starostlivosti. Pre väčšiu efektivitu môžeme využiť aj modré lepivé dosky - rovnaké, ale žlté sa používajú pri ničení smutníc, strapky však priťahuje práve modrá farba. Podobne, ako pri boji proti roztočcom, môžeme nasadiť posily v podobe dravých roztočov T-PYRI alebo siahnuť po prípravkoch určených na ničenie strapcov .

Foto: Červce na spodnej strane listu

Červci

Ďalším hmyzom, ktorý si pochutnáva na šťavách rastlín, sú červci. Jedná sa o biele oválne a chlpaté chrobáky. Červce patria medzi veľmi odolných škodcov, pretože ich telo je pokryté štítom z vosku, ktorý sami vylučujú. Červce najčastejšie objavíme v úžľabí listov, na ťažko dostupných miestach ako v záhyboch listov alebo dokonca na koreňoch pod zemou. Nie je preto jednoduché si ich hneď všimnúť! Medzi najčastejšie obete červcov patria orchidey, sukulenty a hoye. Prisávajú sa na listy alebo stonky rastlín a vysávajú rastlinné šťavy. Červci zároveň patria medzi významných škodcov, okrem iného aj z toho dôvodu, že sa využívajú na zisk farbív využívaných v kozmetike a textilnom priemysle.

Červce môžeme na rastlinách spoznať podľa chradnutia rastliny alebo medovice, ktorú za sebou zanechávajú. Ide o lepkavú tekutinu. Oveľa častejšie však je, že si na rastline všimneme biele, akoby vatovité zhluky, ktoré červce taktiež vytvárajú.

Pokiaľ si všimneme biele larievy červcov, ktoré ešte nemajú úplne vyvinutý štít z vosku, môžeme na tieto breberky využiť staré dobré metódy mydla a vody a bežných postrekov. Pokiaľ sa však červcom podarilo schovať a dospieť, ich štít ich pravdepodobne voči týmto metódam ochráni. Máme však ďalší fígeľ, ktorý červci len tak nerozdýchajú - lieh!

Efektívnou metódou, ktorá nevyžaduje špeciálny postrek, je zbavenie sa červcov pomocou liehu, prípadne zmiešaním liehu s vodou. Tekutinu môžeme na infikované miesta na rastline naniesť buď pomocou zmotkov do uší alebo za použitia obyčajného štetca. Pri kontakte s liehom sa červci jednoducho rozpustia. Využitie zmotkov alebo štetca pritom zaručuje, že sa lieh dostane na všetky miesta, kam sa napríklad postreky dostať nemusia a červci neuniknú. Postrek Substral Careo je tiež účinným hubičom červcov.

„Ja som sa s červcami prvýkrát stretla na koľajniciach, kde som si v dobrej viere priviezla svoju obľúbenú Hoyu Eskimo. Našla som na nej bieleho chlpatého chrobáka a vydesila sa, že so sebou nemám žiadne prípravky. Našla som na internete rady ohľadom liehu, využila vodku, ktorú mala spolubývajúca v chladničke a pri kontakte s ňou sa ten biely škodca jednoducho rozpustil. Fakt ma to prekvapilo, aké jednoduché to bolo. Našťastie som ďalšej červke na Hoya neobjavila a rastlina sa teší výbornému zdraviu!”

Po zistení, že je vaša izbovka napadnutá červcami, je po vhodnej intervencii zaradiť na zoznam aj čo najskôr presadenie. Ako sme písali skôr, červci sa môžu uchovávať v zemine a po nejakú dobu bez odhalenia poškodzovať korene. Presadením a prezretím koreňov sa potom vyvarujeme nemilému prekvapeniu a "z mŕtvych vstaní".

Foto: Puklice prichytené na stonke rastliny

Puklice

Toho najodolnejšieho rastlinného lotra sme si nechali napokon. Pokrievka - to je postrach všetkých izboviek. Ide o hmyz z rovnakého rádu ako sú červci, ktorý sa taktiež na rastlinu prisaje a je zároveň chránený svojim ochranným štítom, ktorý pokrýva celé ich telo. Na izbách ich objavíme ako vypuklé okrúhle škvrny, ktoré sú pevne prilepené k stonkám a listom. Podobne ako červci taktiež vytvárajú medovinu, ktorá okrem iného umožňuje jednoduchšie šírenie rôznych chorôb. Puklice na rozdiel od ostatných spomínaných škodcov milujú ako teplo, tak vlhko a vyskytuje sa tak aj v skleníkoch!

Pokrievky sa od červcov líšia tým, že sa po rastline voľne nepohybujú, ale zostávajú prilepené na mieste. Sú tak pevne prisaté a chránené svojim pancierom, ktorý ich chráni pred rôznymi postrekmi. Podobne ako u červcov si môžeme najskôr všimnúť chradnúcu izbu. Môže sa taktiež na rastline objaviť deformácia rastu alebo práve samotná puklica. Tieto obrnení škodcami majú zálusk predovšetkým na dreviny, ich obľúbenou obeťou býva Sophora prostrata , ale vo výsledku nepohrdnú snáď ničím.

Puklíc sa môžeme pokúsiť zbaviť mechanickým odstránením dospelých a prisatých jedincov napríklad pomocou pinzety. Pokiaľ je plocha napadnutia oveľa väčšia a táto mravčia práca teda nepripadá do úvahy, je vhodné siahnuť po kontaktných prostriedkoch určených na puklice (napr. Fast M, Mospilan alebo koncentrát Rock Effect). Prirodení nepriatelia puklíc sú vo voľnej prírode dravé druhy sluniečok alebo vosičiek, v zime sa nimi môžu živiť aj sýkorky. Pokiaľ nie je zvyšok, môžeme vyskúšať aj liehovú metódu, ktorá funguje na červke alebo koncentrát Substral Careo v rozprašovači.

Buďte v strehu!

Nikto z nás sa nechce so škodcami osobne stretnúť, ale raz za čas nie nepozvaná návšteva jednoducho môže objaviť. Je vhodné, aby sme s týmto boli zmierení a preto sa snažili svedomito dodržiavať preventívne opatrenia a rastliny (predovšetkým v zime a akonáhle začne byť vonku opäť teplo) pravidelne prezerali a kontrolovali. Pokiaľ sa nezadarí a škodca boj o izbovku vyhrá, majte na pamäti, že nie ste ani prví ani poslední, komu zlikvidovali súčasť džungle. A ak sa Vám podarí, tak si hlavne užívajte sladké víťazstvo a treba sa odmeňte nejakou to izbovkou :-)!

V budúcom diele sa pozrieme na vošky, molice, štítenky, chvo s tokokmi a ďalšie...

Autor: Jana Beránková