Substrát bez rašeliny? Ide to!

Foto: Národný park Kemeri v Lotyšsku s prírodnými rašeliniskami

Keď sa povie rašelina, málo koho napadne, že je to jedna z mála zložiek používaná v záhradníctve, ktorá je na prvých miestach medzi materiálmi, ktoré čoskoro prestaneme využívať. Aby sme to celé pochopili, poďme sa rašeline pozrieť na zúbok trochu podrobnejšie.

Rašelina pochádza z rašelinísk

Rašeliniská sú špecifické prírodné prostredie, ktoré vzniká v dôsledku akumulácie rašeliny, organického materiálu, vo vlhkých a kyslých podmienkach. Sú to mokraďové biotopy, ktoré sa nachádzajú v špecifických regiónoch po celom svete, vrátane Arktídy, subarktických oblastí, hôr, pobrežných oblastí a rašelinísk vo vnútrozemí.

Rašelina je výsledkom rozkladu rastlinných materiálov v anaeróbnych (bez prístupu kyslíka) a kyslých podmienkach. Rašelina je zložená z rozložených machorastov, tráv a iných rastlinných materiálov, ktoré sa hromadia v rašeliniskách po mnoho tisíc rokov. Najmä rašeliníka - druhu machorastu, ktorý je v rašeliniskách prítomný a dorastá zhruba 1 cm za rok.

Rašeliniská majú významnú ekologickú hodnotu , pretože poskytujú životné prostredie pre rad unikátnych druhov rastlín a živočíchov, ktoré sú špecializované na tieto podmienky. Medzi ne patria napríklad rašeliníky, vresovce, machovky, bobry, vtáky a obojživelníky a tiež rad izbových rastlín, ktoré z týchto oblastí pochádzajú.

Rašeliniská tiež plnia dôležitú funkciu v cykle vody a uhlíka. Sú schopné uchovávať veľké množstvo vody, čím prispievajú k regulácii povrchových vôd a prevencii povodní. Rašeliniská majú tiež schopnosť viazať a uchovávať uhlík CO2, čo prispieva k obmedzeniu emisií skleníkových plynov a zmierňovaniu klimatických zmien.

Vzhľadom na ich ekologickú hodnotu je dôležité chrániť rašeliniská a predchádzať ich ničeniu. V minulosti bola rašelina ťažená ako palivo alebo na využitie v záhradníctve, čo malo negatívny dopad na tieto citlivé prírodné prostredia. Dnes sa kladením väčšieho dôrazu na ochranu životného prostredia a udržateľnosť sa snaží minimalizovať využívanie rašeliny a hľadať alternatívne substráty a zdroje energie.

Čo je to rašelina?

Proces tvorby rašeliny je pomalý a prebieha mnoho tisíc rokov. Prevažne sa jedná o zhnité korene rašeliníka, ktoré rastú iba 1mm za rok a rozkladajúce sa ďalšie látky. Vzhľadom na rýchlosť, akú rastie, sa v tomto prípade hovorí o neobnoviteľnom zdroji. Výsledkom rozkladu týchto látok bez prítomnosti kyslíka je "substrát" hnedej alebo čiernej farby s vysokým obsahom uhlíka.

Možno vôbec pestovať bez rašeliny?

Áno! Na pestovanie našich rastlín bez rašeliny využívame alternatívne materiály, ktoré splnia to, čo rastliny potrebujú. Pre tých, čo doma nemusia mať rastliny v substráte môžeme odporučiť hydroponické pestovanie , ktoré je zhruba najekologickejšou alternatívou pestovania, pretože nie sú prakticky potrebné žiadne materiály, ak do toho nepočítame nejaký ten kvetináč (obal), pár pomôcok a hydroponické pestovateľské médium (keramzit, managreen ad.) Ďalšou alternatívou sú substráty, ktoré sú ekologickejšie a nemusia sa kvôli ich ťažbe drancovať naše krajiny. Medzi také materiály patrí napr.kokosové vlákno . A presne na to, sa v dnešnom článku trochu zameriame. Ďalšími alternatívami pre rašelinu sú zaiste aj kompost , rôzne druhy kôry a ďalšie médiá.

Foto: Rozmiešané kokosové vlákno pripravené pre rastliny

Tip číslo 1. Kokosové vlákno

Čím je kokosové vlákno výnimočné? Kokosové vlákno alebo substrát má množstvo výhod, ktoré bežná zemina nemá a vďaka nim je kokosové vlákno v posledných rokoch oveľa častejšie používané pri pestovaní rastlín.

• zadržuje veľké množstvo vody a živín, ktoré potom dodá koreňom
• je vzdušné a aj pri zaliatí vodou dodáva lepšie kyslík ku koreňom
• prebytočná voda rýchlejšie odteká a menej dochádza k zahnívaniu koreňov v dôsledku preliatia
• má optimálne pH pre rastliny a pri inej miere pH je možné pracovať s rôznymi hnojivami ad. prípravky, ktorým môžete pH zmeniť.
• kokosové vlákno nepráši a práca s ním je viac čistá.
• obstarávacia cena kokosového vlákna je napodiv malá, vzhľadom na množstvo, ktoré z jednej lisovanej tehly dokážete urobiť, zvlášť, ak budete primiešavať s ďalšími meteriálmi.

Svojimi vlastnosťami kokos v mnohých ohľadoch prekonáva rašelinu, ale na rozdiel od neho je neutrálny a neobsahuje žiadne živiny . Na to treba pamätať pri presádzaní do kokosových substrátov, pretože bude nutné rastlinám dodávať živiny hnojivami.

Kokosové vlákno je prírodná surovina, ktorá obsahuje minimálne množstvo živín dostupných pre rastliny. S výnimkou sodíka (Na) a draslíka (K) neponúka kokos významné zdroje živín. Nespracovaný kokos má v porovnaní s rašelinou vysoký obsah sodíka a draslíka, čo vedie k vysokej kapacite výmeny katiónov (CEC). Počas zavlažovania sa postupne uvoľňuje sodík a draslík, ktoré sa viažu na kokosové častice nahrádzajúce ióny, ako je vápnik a horčík. V dôsledku toho môže dôjsť k nadbytku draslíka a súčasnému nedostatku vápnika alebo horčíka.

V obchodoch bežne môžete zohnaťkokosové vlákno v lisovaných tehlách alebo kockách, ktoré stačí do polovice jeho výšky položiť do vody a za pár minút tehla až 5x nadobudne na svojom objeme. Pokiaľ sa navyše rozhodnete kokosové vlákno zmiešať s ďalšími materiálmi o to viac vám ešte objem nového substrátu nadobudne a budete mať pomerne veľké množstvo nového média na presádzanie vašich izboviek. Pokiaľ sa bojíte, že budete kokosový substrát prelievať, môžete ho premiešať s perlitom alebo do neho pridať ďalšie materiály, ktorým ho ešte viac prevzdušníte. Myslite ale na to, že kokosové vlákno pár dní bez dozoru vo veľmi sparných dňoch môže rýchlo vyschnúť, čo u neho nie je žiaduce. Zvlášť u rastlín, ktoré sami o sebe veľmi pijú vodu, napr. Ibištek, Chlorophytum variegatum, bylinky a ďalšie. je lepšie už neprevzdušňovať a naopak ich skôr zmiešať s niečím, čo ešte viac spomalí vysychanie, napr. s inou zeminou alebo drobným keramzitom...

V našej ponuke nájdete nie len kokosové vlákno, ale aj miešané substráty bez rašeliny , pozrite sa na našu ponuku.

Autor: Martin Seidl