Rezkovanie alebo jarný zostrih izboviek a ich množenie!

Jar je v plnom rozkvete, tak nastáva čas vytiahnuť nožnice a nože, aby sme z našej (za zimu zdevastovanej alebo zdivočelej) zelenej džungle urobili zase útulné kráľovstvo.

Prečo, kedy a ako na rezkovanie a zostrih izboviek si podrobne popíšeme a vysvetlíme v tomto článku, tak čítajte ďalej!

Prečo odrezať rastliny?

Každá izbovka je iná, rovnako ako každý pestovateľ. Z toho dôvodu to u vás doma po zime môže vyzerať rôzne. Niektoré rastliny môžu byť zvädnuté, mať opadané listy, uschnuté časti alebo naopak mohli narásť do prapodivných tvarov, nepekne sa vytiahnuť za ubúdajúcim svetlom. Niektoré druhy (napríklad svietniky alebo philodendrony, scindapsusy) mohli svojich majiteľov sklamať dlhými medzerami medzi ďalším radom listov alebo aj holými stonkami úplne bez nich.

Pokiaľ niektorá z vašich izboviek zodpovedá popisu vyššie, tak práve tá jarná zostrih potrebuje ako soľ! Prečo teda odrezávame a striháme?

Dôvodov je naozaj veľa, ale medzi tie najčastejšie patria predovšetkým tieto:

Veľká, bohatá izbovka
Chceli by ste kvetináč zaplnený až po okraj vašou obľúbenou rastlinou? Rezkujte! Tým, že rastlinu zrežeme, vystresujeme ju k tomu, aby vytvorila nový rastový bod a tým sa postupne rozvetvila. Keď necháme rezne zakoreniť (a ako na to sa v tomto článku dozviete), môžeme ich zosadiť späť k materskej rastline a tým ju zahustíme ďalším rastúcim výhonkom.

Izba prerastá alebo chceme viac izbičiek!
Rezkovaním môžeme uľahčiť materskej rastline, ktorá zostane viac energie pre vlastný rast, a navyše si môžeme vypestovať zo zakorenených rezňov svoje vlastné rastlinné bábätká. Tie si môžeme nechať alebo nimi darovať svoje okolie.

Izbičke sa nedarí, je suchá, žltá… proste sa na ňu nedá pozerať.
Smutná realita je taká, že nie všetky izbovky nás budú napĺňať šťastím a budeme ich mať navždy. Žlté alebo suché časti však nutne neznamenajú definitívny koniec a smetiaku (alebo hrobec na komposte).

Odstránením týchto odumierajúcich častí rastliny pomôžeme predovšetkým sebe (pestovateľom), pretože nám potom rastliny nebudú pripomínať onú smutnú realitu. Zároveň tým chránime aj ostatné izbovky, pretože práve odumierajúce časti priťahujú všemožných škodcov (a to je ešte len nočná mora)!

Zdieľanie lásky
Množenie je fantastický spôsob, ako sa podeliť o svoju vášeň s ostatnými, vypestovať celé nové rastliny a podeliť sa o ne s ďalšími pestovateľmi. Svoje rezne môžete vymieňať na tzv. swapoch. My sami organizujeme akciu Daj mi rezeň, ktorú navštevuje veľa nadšených pestovateľov, začiatočníkov i pokročilých. Prvý tohtoročný swap rastlín prebehne už 13. 4. 2024 od 13:00 pred našou predajňou na adrese: Sokolovská 377/141, Praha 8.

Kedy množiť rastliny?

Izby môžeme odrezať prakticky kedykoľvek. Avšak aj tu je pár faktorov, ktoré by sme si mali pred definitívnym „šmikom“ uvedomiť.

Príliš stresu škodí každému
Majte na pamäti, že každý náš zákrok vykonaný na pokojovke (z akéhokoľvek láskyplného dôvodu) pre ňu znamená stres. Presadenie - stres. Premiestnenie a zmena podmienok - stres. A rezkovanie? – tiež stres. Aj keď je príroda úžasná a dokáže si s všelijakým nepochopiteľne poradiť, bolo by ľahkomyseľné a zbytočné ju takto skúšať. Preukážme našej domácej zeleni láskavosť a stres ju postupne dávkujme – napríklad s niekoľkými (týždennými) rozostupmi.

TIP: Rastlinu, ktorá je v strese, môžeme spoznať napríklad podľa zmenených listov (zvädnuté, zľahnuté) alebo podľa toho, že prestane rásť. Preto ak vaša izbovka aktívne rastie, je väčšia pravdepodobnosť, že ju rezkovaním neublížite.

Zima
Zimné obdobie je vlastne jeden velikánsky stres a pokiaľ chcete, aby ho naša rastlina zvládla čo najlepšie, pamätajte na pravidlo trikrát NIE: nepresadzovať, nehnojiť a hlavne nerezať! Všeobecne sa dá povedať, že najvhodnejší čas pre poriadny zostrih je na jeseň (odľahčíme izbovke na zimu a do jari nám zakorenia rezne) alebo na jar.

Čo je potrebné na množenie rastlín?

Niektoré pomôcky sú potrebné a niektoré len pekne doplnia vaše potreby na pestovanie rastlín.
Rastlina
Je jasné, že na množenie budete potrebovať rastlinu! Vyberte si teda zdravú rastlinu, ktorú chcete použiť - hoci je možné množiť mnoho rastlín, niektoré sú úspešnejšie ako iné, takže výber rastliny bude závisieť od toho, rovnako ako spôsob množenia. Baby rastlinky neodporúčame množiť, sú na to ešte slabé a mladé. Čím je rastlina staršia, tým bude odrastenejšia a viac z nej získate.

Vybraný nástroj
Sterilizované nožnice alebo nožnice na strihanie - čisté nástroje (vydezinfikované) znížia riziko prenosu chorôb alebo škodcov medzi rastlinami.

Médium na pestovanie v kvetináčoch
Na začiatok množte rastliny vo vode, potom môže skúsiť ďalšie médiá ako sú: rašeliník , vermikulit, keramzit či perlit . Koreniť môžete aj v substráte, ale v tom prípade je nutné častejšie dohliadať na vlhkosť v substráte. Nikdy by nemal vyschnúť. Všetko bude záležať na tom, čomu dávate prednosť, alebo na rastline, ktorú ste si vybrali na množenie, ale o tom neskôr.

Kvetináče
Pripravte si niekoľko kvetináčov alebo plytkých plastových misiek (s drenážnymi otvormi), do ktorých budete nové rastliny sadiť. Všeobecne platí, že vaše rezne ešte nemajú korene, takže na začiatok nepotrebujete veľa substrátu (tým sa tiež zníži možnosť hniloby). Pokiaľ rezne vkladáte do vody, majte po ruke sklenený hrnček alebo pohár. Alebo treba našu rezkovaciu stanicu .

Lignohumát
Prípravok, ktorý pomôže rýchlejšiemu rastu koreňov. Zakúpite ho aj u nás na predajni.

Ďalšími materiálmi, ktoré je vhodné mať po ruke, sú: kanvička na zalievanie , podložka pod kvetináč, rukavice, rozprašovač na zahmlievanie rezňov pri ich raste a dažďová voda alebo odstáta voda (vodu, ktorú ste si napustili z vodovodu a nechali stáť cez noc) na zaliatie rezňa v pohári.

Aké sú najčastejšie spôsoby rezkovania rastlín?

Najjednoduchšia metóda rezkovania a množenia izboviek je cez ich kolienka, ktoré majú vzdušné korene. Na obrázkoch môžete vidieť, ako vyzerajú vzdušné korene obľúbených a častých izboviek: pothosov, philodendronov, monštier a svietnika.

Monstera Adansonii „Monkey mask“ a viditeľné vzdušné korene.

Panašovaný svietnik (ceropegia woodi variegata) a jeho vzdušné korene.

Ešte raz a viac zblízka na rezne pothosu neón:

Samotné kolienko je pre množenie týchto rastlín tou najzásadnejšou časťou – a tým sa líši napríklad od peperomií (peprincov), ktoré sa rozmnožujú bez nich. Kolienko totiž obsahuje ako potenciál k rastu nových koreňov, tak aj potenciál k rastu úplne novej rastliny. Bez kolienka logicky nebudeme mať ani korene ani rastlinu – ao tom to celé je. Len z listu bez korienku nám nikdy nevyrastie nová rastlina (napríklad pri fikusoch vám samotný list síce môže zakoreniť, ale nikdy nebude ďalej rásť).

Rastlinu vždy zrežeme pod kolienkom cca 1-2 cm, z ktorého chceme mať novú rastlinu.

Kolienko začne byť aktívne, akonáhle sa dostane do kontaktu s vlhkom alebo vodou. Behom pár týždňov sa začnú objavovať korene, vďaka ktorým rezeň získa energiu na to, aby mohol začať rásť.

Akým spôsobom bude rastlina pokračovať v raste záleží, aký typ rezňa máme:

Vrcholový rezeň (top cutting)
Ide o rezeň, ktorý obsahuje kolienko už s aktívnym rastovým bodom, ako môžeme vidieť na obrázku. Takto zasadený zakorenený rezeň ďalej pokračuje v raste – jedná sa o najrýchlejší variant množenia .

Stonkový rezeň (stem cutting)

Tento rezeň obsahuje kolienko bez aktívneho rastového bodu. Ide prakticky o rezeň z prostrednej časti rastliny. Obsahuje iba kolienko, z ktorého vyrastú korene a obyčajne jeden list, ktorý vytvára pre rezeň energiu. Ide o pomalší variant množenia , a to z toho dôvodu, že sa potenciálny rastový bod v kolienku ešte len aktivuje – postupom času. Počas tohto časového oneskorenia sa poriadne listom pokochajte, pretože akonáhle z kolienka vyrastie nová rastlina, tento list z pôvodnej rastliny pravdepodobne odumrie. Tiež sa pripravte na to, že rastlina zo stonkového rezňa býva zo začiatku menšia – izbovke chvíľu trvá, kým zosilnejú natoľko, aby mohla mať rovnako veľké listy ako jej matka.

Takto označujeme rezeň, ktorý je holý – bez listov. Mohlo by vás napadnúť, že tým pádom je k ničomu, ale nie je to pravda. Pokiaľ váš rezeň obsahuje kolienko, stále z neho môže byť nová rastlinka. Ide ale o najpomalšiu metódu zo všetkých. Je potrebné ho často vo vode (alebo v inom vlhkom médiu) pozorovať, či neuhníva. Pretože neobsahuje list, ktorý by mu poskytol potrebnú energiu k rastu, rastie veľmi pomaly a rovnako ako zo stonkového rezňa z neho bude drobná, malá rastlinka, ktorá časom zosilnie a zmohutní. Na to krásne sa ale predsa oplatí si počkať, nie?

Listové rezne - na fotografii je koreniaci list Peperomia raindrop
Odstráňte zdravý list z rastliny. Pri niektorých rastlinách môžete použiť celý list, pri iných len časť. Pripravte si nádobu s kvalitnou, dobre priepustnou zeminou. List (alebo časť listu) položte na povrch zeminy. U niektorých rastlín, ako sú sukulenty, je dobré nechať list niekoľko dní vyschnúť než ho položíte na zeminu, aby sa predišlo hnilobe. Udržujte pôdu mierne vlhkú. Po nejakom čase by mali na rezne začať vyrastať malé korene a nové rastliny.

 Príklad: Sedum burrito, Peperomia argyreia

 Množenie pomocou listových rezňov: Tento spôsob množenia je trochu náročnejší, ale umožňuje získať viac nových rastlín z jediného listu. List Sansevierie sa najskôr ostrým nožom alebo nožnicami prereže na menšie časti, každú asi 5-10 cm dlhú. Dôležité je si pamätať, ktorý koniec bol hore a ktorý dole, pretože rezeň musí byť zasadený v pôvodnom smere rastu. Rezne sa potom ponechajú na vzduchu niekoľko dní, aby sa rez zahojil, a potom sa zasadia do vlhkého substrátu pre sukulenty s rezanou časťou dole. Po niekoľkých týždňoch by mali rezne vytvoriť korene a začať rásť nové listy.

 

Delením - na fotografii delíme Spathiphyllum Alana
Množenie rastlín delením je jednoduchý a efektívny spôsob, ako z jednej rastliny vytvoriť viac nových. Táto metóda sa často používa pre trsnaté rastliny alebo rastliny s podzemkami, ako sú napríklad paprade, orchidey, alebo mnoho druhov sukulentov.

Nižšie je základný postup: Najprv rastlinu opatrne vyberte z kvetináča. Pokiaľ je rastlina pevne zakorenená, môže byť potrebné kvetináč jemne stlačiť, aby sa rastlina uvoľnila. Jemne očistite korene od prebytočnej zeminy. To vám umožní lepšie vidieť štruktúru koreňov a podzemkov. Rastlinu rozdeľte na menšie časti tak, aby každá mala niekoľko zdravých listov a dostatok koreňov. To môžete urobiť ručne alebo pomocou ostrého noža. Novo vytvorené rastliny zasaďte do kvetináčov s kvalitným substrátom, kvetináč musí byť tak akurát, aby novo zasadená rastlina mohla spokojne zakoreniť. Pokiaľ bol pred delením rastlín substrát suchý, je na čase ho po zasadení rastlín zaliať.

Rastliny umiestnite na svetlé stanovište, aby rastlina lepšie zakorenila.

Príklad: Zamioculcas zamiifolia , Sanseviera laurentii

Odnožami
Odnož je obvykle dlhý, tenký výhonok, ktorý rastie z bázy materskej rastliny alebo zo stonky rastliny. Niektoré rastliny, ako sú napríklad niektoré druhy sansevierií alebo peperomii, vytvára odnože prirodzene.

Odnož sa odreže od materskej rastliny pomocou ostrých a čistých nožníc alebo noža. Je dôležité zabezpečiť, aby boli nástroje čisté na predchádzanie zaneseniu možných infekcií na rastlinu. Na odnoži by mali byť odstránené všetky listy v blízkosti spodného konca. Tým sa zlepší šanca na úspešné zakorenenie, pretože rastlina môže sústrediť energiu na tvorbu koreňov namiesto udržiavania listov.

Množenie pomocou odnoží: Tento spôsob množenia je najjednoduchší a najrýchlejší. Sansevieria produkuje podzemky, malé rastlinky, ktoré rastú z bázy materskej rastliny. Tieto podzemky je možné jednoducho oddeliť ostrým nožom alebo nožnicami, ideálne sterilizovanými, aby sa predišlo akýmkoľvek infekciám. Po oddelení by mala byť nová rastlina ponechaná niekoľko dní na vzduchu, aby sa rez zahojil, a potom môže byť vysadená do substrátu pre sukulenty.

Príklady: Sansevieria moonshine , Pilea peperomiodes

 

Výbežky
Výbežky sú dlhé, rastúce stonky, ktoré vytvárajú niektoré druhy rastlín, vrátane mnohých izbových rastlín. Tieto výbežky často vyrastajú z bázy rastliny a smerujú von alebo dole, v závislosti od druhu rastliny. Na konci týchto výbežkov sa často objavujú malé rastlinky.

Množenie izbových rastlín výbežky zvyčajne spočíva v oddelení týchto malých rastliniek od materskej rastliny a ich zasadenie do pôdy alebo vody, aby sa vyvinuli v samostatnej rastliny. Rastlinky na konci výbežkov majú často vlastné malé korene, čo im umožňuje rýchlo sa usadiť a rásť samostatne.

 

Semene
Semená môžete získať z vlastnej rastliny, ak kvitne a produkuje semená, alebo ich môžete zakúpiť. Ak zbierate semená z vlastnej rastliny, počkajte, až plod dozreje a otvorí sa, a potom semená starostlivo vyberte.

Semená položte na namočenú vatu a nechajte vyklíčiť. Nádobu so semenami vystavte jasnému, ale nie priamemu svetlu. Akonáhle semená vyklíčia, budú potrebovať viac svetla. Počkajte, kým sadenice vyvinú prvé skutočné listy a ich stonka bude mať prvotné korienky. Potom ich môžete presadiť do samostatných kvetináčov.

 

Hrieženie/ Air layering
Je technika rozmnožovania rastlín, ktorá sa používa hlavne pri drevinách, ale je aplikovateľná aj na niektoré izbové rastliny. Táto technika spočíva vo vyvolaní koreňového rastu priamo na kmeni alebo vetve rastliny, zatiaľ čo tá je stále pripojená k materskej rastline. Po vytvorení koreňov sa nová rastlina oddelí a rovno vysadí samostatne.
Vyberieme si zdravý výhon alebo vetvu na rastline, ktorú chceme rozmnožiť. Zhruba v polovici výhonu urobíme malý rez alebo odstránime kôru, aby bolo vidieť biele drevité vnútro. Ranu zabalíme do vlhkého machu/rašeliníka alebo iného substrátu a toto obalíme priehľadnou fóliou. Tým vytvoríme malý skleníkový efekt, ktorý udržuje vysokú vlhkosť a podporuje zakorenenie.

Po niekoľkých týždňoch by sa mali objaviť korene. Akonáhle je koreňový systém dostatočne silný, vetva sa od materskej rastliny odreže a zasadí sa do substrátu.

Air layering je oveľa zložitejší ako napríklad množenie pomocou rezňov, ale má jednu veľkú výhodu. Pretože je nová rastlina po celú dobu pripojená k materskej rastline, dostáva od nej živiny a vodu, a tak je oveľa pravdepodobnejšie, že prežije a vyvinie silný koreňový systém.

Dúfame, že vďaka nášmu článku zvládnete množiť svoje rastliny ľavou zadnou! Nezabudnite byť trpezliví (korene sa nevytvoria cez noc) a bavte sa pri tom, koniec koncov ide o pokus, a tak treba to tak brať. Tak nožnice do ruky a ide sa na vec!