Panašované "variegátne" izbové rastliny

Všetko, čo potrebujete vedieť o panašovaní

Nie je novinkou, že rastliny obsahujú pigment chlorofyl , vďaka ktorému nielen že získavajú svoju zelenú farbu, ale aj vďaka nemu skrze fotosyntézu čerpajú energiu pre svoj rast a existenciu. Pigmentov sa v rastlinnej ríši nachádza hneď niekoľko, avšak medzi veľmi populárne patrí biele tzv. panašovanie čiže variegácia . A práve panašovaniu a variegátnym rastlinám sa venuje tento článok.

Panašovanie alebo variegácia

V rastlinnej i zvieracej ríši je variegácia či panašovanie odchýlkou ​​od obvyklého sfarbenia. Panašovaním tak označujeme časti rastlín, ktoré strácajú svoju obvykle zelenú farbu, namiesto ktorej sa objavujú svetlo biele alebo žltkasté až žlté odtiene. Svetlé sfarbenie je pritom výsledkom úbytku alebo úplného chýbania chlorofylu – zeleného farbiva. To so sebou nesie mimo atraktívne a nevšedné sfarbenie aj pár špecifických "problémov", s ktorými sa panašované rastliny často stretávajú. Než sa však budeme venovať konkrétnym dopadom bielej variegácie, preskúmame trochu tej histórie a teórie okolo...

Vznik a druhy variegácií

Variegácia môže byť spôsobená genetickou poruchou (génovou mutáciou) či vírusom, fyziologickým poškodením rastliny alebo umelým genetickým upravením. V prírode sa môžu bežne vyskytnúť rastliny s panašovaním, ktoré je spôsobené prirodzeným vývojom alebo genetickou poruchou a mutáciou. Vzhľadom k atraktivite nevšedného vzhľadu sa však panašovaniu rastlín podarilo vyvolávať aj umelou – laboratórnou cestou. Aký je v nich rozdiel?

Prírodná variegácia

Ide o variegáciu, ktorá vzniká prirodzene. Môže ísť o génovú mutáciu, ktorá sa u rastliny objaví „náhodou“ alebo aj zámerne. V prípade náhody sa na panašovanie nazerá ako na "chorobu", ktorá môže negatívne ovplyvniť životaschopnosť rastliny (menej chlorofylu môže znamenať menej energie pre prežitie). Avšak biele sfarbenie môže rastlinám tiež poskytnúť určité výhody – niektoré rastliny sú vďaka svojmu panašovaniu častejšie opeľované, a to v niektorých prípadoch aj za tmy. Rastliny môžu panašovanie a rôzne pigmentové vzory využiť aj ako ochranu či kamufláž pred zvieratami. Ale pozor, môže tu napríklad platiť aj pravidlo prírody - všetko, čo je odlišné alebo farebné, je jedovaté a nevhodné na konzumáciu.

Zaujímavosť: Pokiaľ je slovo variegata písané na druhom mieste latinského názvu rastliny, malo by odkazovať na prirodzene sa vyskytujúcu variegáciu - tzv. že rastlina svoje panašovanie získala vo voľnej prírode.

Umelá variegácia

Táto variegácia vznikla vďaka vonkajšiemu zásahu, napríklad človeka – v prípade izbových rastlín predovšetkým za účelom zvýšenia ich atraktivity. Využíva sa niekoľko postupov od kríženia po chemické vyvolanie sfarbenia. Od zvoleného postupu sa môže následne odrážať rozsiahlosť aj "trvanie" vyvolaného panašovania.

Foto: List panašovanej Monstery Albo Variegata

Panašované rastliny

Teraz už vieme, že panašovanie môže byť ako prirodzene tak aj umelo vyvolané netypické sfarbenie rastliny. Vo voľnej prírode však existujú druhy, pri ktorých ide o úplne bežnú záležitosť a rovnako tak aj druhy, pri ktorých ide o vzácnu odchýlku. Na základe príslušnosti rastlín do týchto dvoch skupín sa potom odvíjajú aj rôzne cenové ponuky na trhu.

Pokiaľ sa len trochu zaujímate o svet izbových rastlín, určite Vám neušli tieto veľmi populárne panašované druhy ako Monstera Albo Variegata a Monstera Thai Constellation (vzácnejšia odroda s krémovým sfarbením). Prvá spomínaná rozhodne patrí do skupiny vzácnych izboviek, avšak je stále dostupnejšia, než ešte vzácnejšia "thajka". Najnovším hitom sa potom stala panašovaná Monstera Monkey mask.

Ďalšími obľúbenými albínmi sú potom druhy philodendronov (Philodendron white princess - bežnejšie alebo vzácnejšie Philodendron White knight alebo wizard) alebo tiež Syngonium Albo variegata najrôznejšie druhy kapusty (voskoviek).

Panašované sú však aj ďalšie rastliny, ktoré môžete nájsť aj v našej ponuke na e-shope. Medzi našich obľúbencov patria fikusy Tineke alebo Triangularis variegata , panašovaný svietnik , ibištek alebo panašovaný lopatkovec .

Foto: Ficus Tineke

Špecifická starostlivosť a "problémy" u panašovaných rastlín

Keďže je panašovanie spojené s úbytkom chlorofylu, môžu byť variegátne rastliny v porovnaní s klasicky zelenými náročnejšie. Neznamená to však, že by vyžadovali extrémnu starostlivosť – takú budú vyžadovať skôr zberateľské a raritné kúsky, akým je napríklad skôr spomínaná Monstera monkey mask variegata.

Rastliny sú rovnako ako my ľudia odlišné, niektoré môžu byť náchylnejšie a citlivejšie, iné naopak veľmi odolné – nehľadiac na svoje sfarbenie. Avšak v súvislosti s variegáciou platí, že pokiaľ chcete mať krásnu a čo najvýraznejšie panašovanú rastlinu, treba sa o jej panašovanie starať.

Svetlo

Všeobecne môžeme povedať, že sa panašovanie na rastline skôr udrží výrazné, pokiaľ má rastlina dostatok svetla . Tento fakt môžeme obhájiť tým, že čím viac svetla rastlina dostáva, tým skôr obmedzený počet chlorofylu vytvorí dostatočnú energiu. V tieni je menej slnka a tým sa vyrobí aj menej energie. Z tohto dôvodu sa pri nedostatku svetla panašovania vytráca a zmierňuje. V zimnom období, keď je prirodzený úbytok denného svetla, môžeme prirodzený zdroj nahradiť pomocou špeciálnych žiaroviek.

Pozor: na druhú stranu si ale musíme dávať pozor na priame svetlo, ktoré by mohlo biele časti rýchlo spáliť a vytvoriť na nich nežiaduce a nevzhľadné hnedé škvrny. Mnoho pestovateľov urobí zásadnú chybu, že takú rastlinu umiestni na plné slnko a rastlina rýchlo odíde. Pokiaľ takým rastlinám chceme dopriať slnko, ale bez úmrtia zvážte skôr severozápadnú až severnú stranu okien, kedy je slnko najslabšie a na rastlinu bude svietiť cca 2-3 hodiny.

Zálievka

Panašované rastliny sú tiež náchylné na správnu a vyváženú zálievku. Vzhľadom k zníženému obsahu chlorofylu (a zníženému príjmu energie) rastliny obyčajne pomalšie rastú a teda aj vodu vstrebávajú pozvoľna. Je teda pravdepodobné, že budú potrebovať inú pravidelnosť a objem zálievky, než ostatné zelené rastliny.

Pozor: panašované rastliny môžeme ľahko preliať alebo naopak usušiť - oboje má za následok poškodenie listov a tým aj celé rastliny. V súvislosti so zálievkou musíme byť tiež opatrní s hnojivom - prehnojenie taktiež môže zanechať listy poškodené.

Vlhko

Panašovanie vo všeobecnosti potrebuje vyššiu vzdušnú vlhkosť, aby biele časti bez chlorofylu zostali čo najdlhšie živé. Je vhodné preto rastliny (predovšetkým tie vzácnejšie) pestovať napríklad v skleníku, kde im môžeme zaistiť ako vlhko, tak aj teplo alebo zaobstarať domáci zvlhčovač vzduchu.

Pozor: pri panašovaných rastlinách nie je vhodné zvyšovať vlhkosť rosením. Je to z toho dôvodu, že kvapky, ktoré rozprášime po liste, môžu zanechať hnedé fľaky na bielych častiach listov. Skôr než rosiť môžeme listy utierať vlhkou handričkou - najlepšie však poslúži spomínaný skleník - vyššie vhlko s t.

Foto: Typický nešvár hnedých škvŕn a odumieranie listu.

A teraz tie najčastejšie nešváry…

Panašovanie je pigmentová odchýlka, ktorá so sebou bohužiaľ prináša určité špecifické problémy, o ktorých sa už ale toľko nehovorí. Čo je teda dobré mať na pamäti a na čo je vhodné sa psychicky dopredu pripraviť pri robení panašovaných izbových krások?

Hnednutie a schnutie listov: už sme spomenuli odporúčanú starostlivosť, ktorú panašovanie vyžaduje. Avšak hnednutie a schnutie listov – predovšetkým tých panašovaných častí – je bohužiaľ aj prirodzeným kolobehom života variegátnych rastlín. Čo to znamená?

Už niekoľkokrát tu zaznelo, že je panašovanie spôsobené nedostatkom chlorofylu. Vďaka tomu rastlina prijíma menej energie. Pre rastliny je pritom prirodzené sa takých častí, ktoré ju oslabujú, časom zbavovať v prospech vlastného prežitia. Biele časti tak môžu prirodzene odísť v prospech ďalšieho rastu rastliny.

„V tom je však to pravé kúzlo panašovaných rastlín – je to vlastne zázrak, ktorý si treba poriadne vychutnať, než pominie. Niektoré rastliny môžu byť krásne panašované dlho, iné chvíľu. Môžu nám tak pripomínať prirodzený kolobeh života a zároveň nás učiť tešiť sa z prítomných okamihov.”

Revertovanie, “Half-moon” a “Ghost” senzácia: jedná sa o extrémne úkazy v súvislosti s panašovaním. Prvý môže byť okamžitým sklamaním, ten posledný sklamaním oneskoreným. Čo teda znamená, že rastlina revertuje, tvorí „half-moon“ alebo sa z nej stane „ghost“?

Revertovanie

Svojím spôsobom sa taktiež jedná o prirodzený jav, kedy sa rastlina postupne "zbavuje" panašovanie - čiže dochádza k vymiznutiu variegácie. Tento jav môže nastať pri akomkoľvek sfarbení, pritom biela nie je výnimkou.

Revertovanie môžeme preventívne odďaľovať dodržiavaním vhodnej starostlivosti o panašované rastliny – predovšetkým vďaka zaisteniu vhodných svetelných podmienok. Avšak aj napriek dostatočnému zdroju svetla môže revertovanie nastať. Každá rastlina má inak silnú genetickú výbavu av prípade slabých variegátnych génov môže postupom času a rastu rastliny panašovania ustúpiť.

Prvá pomoc : pokiaľ sa nechcete len tak bez boja panašovania na svojej izbovke vzdať, môžete skúsiť rastlinu zrezať - klasickým odrezkovaním odňať revertovanú časť (a vypestovať si klasickú zelenú odrodu izbovky, ktorá napríklad časom zase prekvapí) a dúfať, že sa panašovanie objaví s novým rastom.

Foto: Typická half-moon variegácia u Syngonia Albo variegata

Half-moon

Ide o veľmi atraktívny spôsob variegácie, kedy je list rastliny presne z polovice biely (alebo inak pigmentovaný) az druhej polovice zelený. Vzhľadovo ide naozaj o zaujímavý zážitok, avšak z hľadiska genetiky a budúcnosti panašovania ide o hraničný stav - ďalší rast totiž môže byť buď revertovaný, opäť rôzne panašovaný alebo prejde do variantu "Ghost".

Pozor: v súvislosti s nejasnou budúcnosťou "Half-moon" variegáciou je vhodné byť opatrní pri rezkovaní a rozmnožovaní rastlín práve v časti "Half-moon". Prečo? Je to jednoduché. Ak máme “Half-moon” rezeň, kedy je polovica stonky a listu biela a druhá zelená, nový rastový bod sa môže objaviť buď na jednej z polovíc alebo presne medzi. Je to vlastne taká lotéria! Vyrastie zelená, panašovaná alebo „Ghost“ rastlinka?

Ghost

Čo je to teda ten spomínaný ghost (z angličtiny "duch")? Označuje sa tým časť rastliny, ktorá je úplne panašovaná, teda napríklad nový, úplne biely list. "Ten musí byť nádherný!" hovoríte si, ale pozor! Nie nadarmo sa mu prezýva duch.

Pozor: keď rastlina prejde do podoby ducha, vlastne to znamená, že prišla o chlorofyl – svoj zdroj príjmu energie. A to bohužiaľ neveští nič dobré, ba naopak. U takej rastliny sa rapídne znižuje doba jej prežitia. Navyše sú biele časti náchylnejšie na postupné a prirodzené odumieranie a napriek ideálnym podmienkam nevydržia večne.

"Pamätajte si: čím viac panašovania, tým dlhšie všetko rastlín sa trvá."

Prvá pomoc: "Ghost" môže byť veľmi atraktívne, o tom žiadna. Ale tiež nebezpečný. Pokiaľ nechceme rastlinu príliš vysiľovať takým náporom bielej bez chlorofylu, môžeme ju opäť pomôcť rozmnožením pomocou rezu. Bielu časť môžeme na nejaký čas zachovať a kochať sa (alebo si urobiť pekné fotky) a následne ju zrezať a počkať, či rastlina vytvorí ďalší rast aspoň s nejakou zelenou a životaschopnou časťou.

Za krásu sa musí trpieť alebo na pekné sa oplatí si počkať!

Pretože toho bolo celkom dosť, je čas na stručné zhrnutie toho, čo je vlastne najdôležitejšie:

• Panašované rastliny v bielych častiach postrádajú chlorofyl - tieto časti tak nemôžu fotosyntetizovať a vyrábať pre rastlinu energiu. Panašovanie tak môže (ale nemusí) rastlinu oslabovať.
• Z nedostatku chlorofylu vyžadujú tieto rastliny trochu svedomitejšiu starostlivosť, ktorá panašovanie podporí a udrží.
• Vplyvom nedostatku chlorofylu taktiež rastliny dlhšie a horšie korenie a rastú - najvhodnejším spôsobom množenia je tak metóda "air-layering", ktorá znižuje riziko hniloby a zničenie čerstvých rezňov.
• Keďže je panašovanie u niektorých druhov vzácne, rastú tieto druhy na cene – to ale väčšinou tiež súvisí so zvýšenou náročnosťou na starostlivosť.
• Panašovanie sa môže prirodzene vytratiť = revertovať alebo naopak vytvoriť tzv. "Ghost" (ducha) - úplne biele sfarbenie.

Mgr. Jana Beránková