Jedovaté rastliny

jún 02, 2022

Foto: Dieffenbachia patrí medzi najviac toxické rastliny v domácnostiach. Hlavne pre malé zvieratá a najmenšie deti.

Nejedovaté izbové rastliny

Ak nemáte čas, chuť alebo energiu na starostlivosť o jedovaté izbové rastliny, deti alebo domácich miláčikov naraz a chcete aj ušetriť nervy, môžete vydýchnuť úľavou. Stále existuje veľké a rozmanité množstvo krásnych i nenáročných izboviek, ktoré môžu Vašu domácnosť ozdobiť.

Na začiatok tak predstavujeme zoznam niekoľkých rastlín, ktoré neboli uznané za toxické. To znamená, že ich obsah prípadných toxínov nepresahuje bežnú mieru výskytu napríklad v často používanej zelenine – čiže je ich pestovanie doma nezávadné. Aj napriek tomu ich ale neodporúčame skúšať konzumovať. Na našom e-shope tieto rastliny nájdete ako vhodné k maznáčikom

Zoznam netoxických izbičiek:

Africké fialky
Asplenium
Begónia
Calathey
Crassule
Dracaný
Fikusy
Gynury
Hoye (voskovky)
Chlorophytum (zelenec)
Paprade
Kalanchoe
Maranthy
Peperomia
Pilea
Schefflery
Tradescantie (vodenky)
Vianočný kaktus

Jedovaté izbovky v domácnosti a bez nehôd!

Izbové rastliny sú veľmi rôznorodou skupinou - líšiace sa predovšetkým vzhľadom listov, kvety alebo spôsobom rastu. Medzi izbovkami ale nájdeme aj také, ktoré napríklad čistia vzduch alebo produkujú viac kyslíka ako iné – o týchto superhrdinoch rastlinného sveta sme už článok napísali. Ale vedeli ste, že izbové rastliny môžu byť tiež toxické a jedovaté? A nemáte niektorú z nich doma? V našom článku vám niektorých jedovatých či toxických zástupcov predstavíme.

Toxické a jedovaté izbové rastliny

Ako toxické bývajú označené rastliny, ktoré obsahujú toxíny. Toxínov existuje celý rad a pri požití môžu spôsobovať poškodenie najčastejšie v oblasti žalúdka, srdca, obličiek alebo aj kože (vyrážky). Toxíny, ktoré obsahujú niektoré izbové rastliny, sú potom nebezpečné predovšetkým pre domáce zvieratá (najčastejšie psy a mačky) alebo malé deti. Medzi bežne sa vyskytujúce toxíny patria solanín, oxaláty alebo glykozíny, ktoré si stručne predstavíme.

Solanín : jedná sa o toxický glykoalkaloid, ktorý má podobu bielej kryštalickej látky. Solanín by sme bežne našli napríklad v zemiakoch alebo baklažáne. Tento toxín rastliny produkujú, aby sa chránili pred rôznymi škodcami, hmyzom alebo všeobecne pred zvieratami. Pri požití spôsobuje podráždenie tráviaceho traktu a kŕče, čo má za následok zvracanie alebo hnačku. Tiež môže spôsobovať zápaly.

Oxaláty : jedná sa o tzv Šťaveľany - soli kyseliny oxalovej. Niektoré rastliny vo svojich tkanivách skladujú oxalátové kryštály, ktoré môžu pri požití spôsobiť podráždenie a opuchy (napríklad úst, jazyka, krku), ktoré v krajných prípadoch môžu viesť až k uduseniu. Tieto toxíny by sme našli napríklad u syngónií ( singónium podophyllum ), caladií, diffenbachií ( diffenbachia seguine) , philodendronov ( philodendron hastatum, cordatum, selloum) a pothosov ( pothos aureus ), scindapsusov alebo monster . V malom množstve sa tiež bežne vyskytujú v špenáte, kaku, čučoriedkach alebo v čajových listoch.

Glykozidy : Jedná sa o deriváty cyklických sacharidov obsahujúce uhlík, vodík a kyslík. Glykozidy slúžia ako zdroje živín pre rastliny. Niektoré glykozidy sú toxické a môžu pri požití spôsobiť nepravidelný srdcový tep, tras alebo záchvaty, slabosť či kolaps. Toxické glykozidy by sme našli napríklad u konvaliniek, vianočných hviezd, čakanky, skorocelu, pohánky alebo divízien.

Foto: Aj obľúbený Oleander, ktorý sme si zamilovali hlavne na našich vonkajších terasách je pri požití jedovatý.

Najčastejšie jedovaté izbovky v domácnostiach

Druhov jedovatých izboviek nie je práve málo a tak existuje množstvo ich zoznamov, ktoré sa líšia podľa zamerania na mieru jedovatosti alebo početnosti výskytu v domácnostiach. Zároveň sú jednotlivé rastliny rôzne toxické pre človeka, psy alebo mačky. Medzi 10 najčastejšie pestovaných jedovatých izboviek pritom môžeme zaradiť tieto:

Philodendrony : mierne toxické pre človeka, toxické pre psy a mačky
Eipremnum a Scindapsus : toxické pre človeka, psy a mačky
Syngonia : mierne toxické pre človeka, psy a mačky
Ľalia: stredne toxické pre človeka, psy a toxické pre mačky
Spathiphyllum (lopatkovce): toxické pre človeka, psy a mačky
Dieffenbachia : extrémne toxické pre človeka, psy a mačky
Oleandre: extrémne toxické pre človeka, psy a mačky
Caladia: toxické pre človeka, psy a mačky

Sansevierie (svokra jazyky): mierne toxické pre človeka, stredne toxické pre psy a mačky
Brečtanov: mierne toxické pre človeka, toxické pre psy a mačky

Diffenbachia: požitie tejto rastliny u ľudí alebo zvierat môže spôsobiť extrémne bolesti v ústach, slinenie a opuchy alebo necitlivosť v krku. Diaffenbachia patrí medzi najsilnejšie toxické izbové rastliny a pri požití väčšieho množstva listu dokáže byť aj život ohrozujúce.

Philodendron: obsahuje kryštály šťavelanu vápenatého a je preto mierne toxický pre človeka, toxický pre psy a mačky. Pri požití sa u človeka objavujú len mierne príznaky otravy, napríklad opuchy okolo úst, vyrážka alebo dôjde k podráždeniu tráviaceho traktu. U psov a mačiek sa môžu objaviť aj závažnejšie príznaky otravy ako kŕče, záchvaty, bolestivé stavy a opuchy.

Epipremnum a Scindapsus : pri požití sa môžu u ľudí objaviť tieto príznaky: pálenie úst, podráždenie kože, opuchy alebo vracanie a hnačka. U psov a mačiek môže požitie spôsobuje slintanie, opuchy as nimi spojené dusenie alebo nevoľnosť. Pokiaľ zviera pozrie väčšiu časť rastliny, môže dôjsť až k zlyhaniu obličiek.

Syngonium : u ľudí aj zvierat môže pri požití spôsobiť podráždenie kože, žalúdočnú nevoľnosť alebo zvracanie.

Ľalia: sú rozmanitou rastlinnou skupinou, kde by sme našli ako toxické tak aj tie netoxické odrody. Špecifické druhy, napríklad ľalia divoká, ázijská alebo rubrum môžu byť toxické pre človeka aj zvieratá. Uvádza sa, že sú toxickejšie predovšetkým pre mačky, u ktorých môže dôjsť k zvracaniu, letargii ak zlyhaniu obličiek. U človeka otravu sprevádza zvracanie, podráždenie žalúdka a bolesťou hlavy.

Lopatkovec: Aj keď býva nazývaná ako ľalia mieru (z angličtiny Peace Lily ), nie je lopatkovec skutočnou ľaliou. Napriek tomu je však pre človeka aj zvieratá podobne toxický. U ľudí môže pri intoxikácii dôjsť k zvracaniu, hnačke alebo k páleniu a opuchu úst, jazyka a krku, čo môže viesť k problémom s rozprávaním a prehĺtaním. Aj keď sú relatívne sporné názory ohľadom toxicity lopatkovca pre domácich miláčikov, býva aj napriek tomu zaraďovaný do zoznamov rastlín toxických pre zvieratá. Otrava sa prejavuje slintaním, dehydratáciou a hnačkou alebo zvracaním.

Oleander: je to nádherný ker, ktorý môže pôsobiť jemne a nevinne, ale aj požitie jeho medového nektáru môže spôsobiť otravu. Tá sa prejavuje u ľudí i zvierat trasom a kŕčmi, závratmi, zvracaním alebo aj srdcovou arytmiou.

Caladium: za toxické sú považované všetky časti rastliny. Ich požitie môže spôsobiť bolestivé pálenie úst a jazyka, opuchy a dusenie. U zvierat sa môže objaviť zvracanie, tackajúca chôdza, nadmerné slinenie a dýchavičnosť.

Svokrin jazyk : úroveň toxicity je u ľudí nízka a požitie rastliny môže viesť ku krátkodobým príznakom - slinenie, bolesť v ústach, nevoľnosť. V zriedkavých prípadoch môže dôjsť k dermatologickej reakcii a podráždeniu kože. U zvierat môže spôsobiť nadmerné slinenie, bolesť a nevoľnosť až zvracanie a hnačka.

Brečtan: pri požití môže u ľudí spôsobiť podráždenie kože, pálenie v ústach, kŕče alebo horúčku. U psov a mačiek môže nastať hnačka, dýchavičnosť, tras alebo zvracanie a tackajúca chôdza.

Foto: Práca s rastlinami môže baviť aj najmenších, radšej ale kontrolovať a vyjasniť si, čoho sa vyvarovať.

Bezpečnosť na prvom mieste

Rastliny spolu s deťmi a zvieratami môžu bezproblémovo v domácnostiach koexistovať. Pokiaľ však vlastníte niektoré z toxických izboviek a pritom sa vo Vašej domácnosti vyskytujú deti alebo domáce zvieratá, mali by ste dávať pozor, aby nedošlo k otrave.

K otrave môže dôjsť niekoľkými spôsobmi:

Požieraním alebo dotýkaním sa listov
Požitie bobúľ, kvetov alebo koreňov
Požitím pôdy
Pitím vody z podmisky
Kontaktom pokožky s miazgou alebo šťavami, ktoré rastlina produkuje

Ustrážiť malé deti alebo domácich miláčikov môže byť veľmi náročné, predsa len sú všetci veľmi zvedaví a potrebujú všetko poriadne preskúmať alebo dokonca aj ochutnať. Preto je vhodné buď do domácnosti zaobstarať tie rastliny, ktoré jedovaté nie sú, alebo sa riadiť základnými bezpečnostnými pravidlami.

Ako na spolužitie maznáčikov, detí a jedovatých izboviek?

Máte doma deti alebo zvieratá a pritom chcete pestovať krásne philodendrony alebo syngónia (alebo aj iné jedovaté druhy)? Možno to je, ale musíte pritom dbať na dodržiavanie základných bezpečnostných pravidiel.

Základné bezpečnostné pravidlá:

Rastliny udržujeme mimo dosahu detí a zvierat (predovšetkým psov)
O rastliny sa pravidelne staráme a upratujeme zvädnuté alebo opadané listy
Rastliny pravidelne striháme (aby na ne dieťa nedosiahlo)
Pri manipulácii (presádzaní) používame ochranné rukavice alebo si poriadne umyjeme ruky
Učíme deti, aby sa rastlín nedotýkali alebo ich nejedli
Maznáčikom vždy chystáme čerstvú vodu, aby ich nelákalo piť z podmisok a kvetináčov
Namiesto zalievania do podmisiek môžeme využiť samozavlažovacie kvetináče

Toxické rastliny môžeme tiež označiť špecifickým štítkom alebo obrázkom. Uľahčí nám to orientáciu medzi rastlinami, na ktoré si máme dávať pozor. Obrázky alebo značky môžu tiež pomôcť naučiť deti, ktoré rastliny sú pre nich potenciálne nebezpečné.

Foto: Mačky radi okusujú rastliny a špičky listov a občas si obrusujú pazúry o silnejšie kmene. Ak máte doma mačaciu zvedavku, radšej prispôsobte toxické rastliny, aby k nim nemala prístup.

Jedovaté rastliny a mačky

Špecifickou skupinou potenciálne ohrozených jedovatými rastlinami sú mačky. Malé deti alebo psy je jednoduché ustrážiť a všetky nebezpečné rastliny môžeme jednoducho odstaviť mimo ich dosahu. Mačky sú však natoľko obratné, že sa dostanú prakticky všade a ku všetkému.

Pestovanie jedovatých rastlín je tak u majiteľov mačiek na pováženú. Niektoré mačky sa o rastliny vôbec nezaujímajú, iné majú tendenciu ich neustále okusovať. Je to teda predovšetkým na zvážení konkrétneho majiteľa.

Všeobecne platí, že mačky bývajú priťahované predovšetkým rastlinami s tenkými a dlhými listami podobnými tráve. O rastliny s veľkými, masívnymi listami sa príliš nezaujímajú. Ochutnávanie rastlín by tiež mohlo u mačiek obmedziť obstaranie tzv. Šanty mačacej (nepeta cataria) , ktorá by ich mohla priťahovať viac, než ostatné rastliny a ktorá je pre mačky neškodná.

Na odradenie mačiek od jedovatých rastlín môžete vyskúšať citrusy. Všeobecne mačkám citrusy nevonia a majú tendencie sa im vyhýbať. Môžete preto skúsiť umiestniť okolo jedovatej izbovky (napríklad okolo kvetináča, na hlinu) šupky od citrusov (mandarínky, pomaranče, citróny). Takéto opatrenie by mohlo mačky naučiť vyhýbať sa konkrétnej izbe, čo za pokus určite stojí.

Hlavne sa nebojte!

Tak a to je všetko, dúfame, že sme vás príliš nevydesili. Stále existujú oveľa nebezpečnejšie veci v domácnosti, než sú izbové rastliny, ale poznáte to príslovie Kto je pripravený, nie je prekvapený! Preto ak ste zistili, že doma vlastníte jedovaté izbovky, nepanikárte – nemusíte sa ich hneď zbavovať. Pokiaľ o ne Vaše deti alebo domáci miláčikovia nejavia záujem, nič nenasvedčuje tomu, že by malo dôjsť k fatálnej nehode. Naopak je teraz vlastne výhodou, že viete, že je rastlina toxická a môžete tak na ňu a na ostatných členov domácnosti dávať pozor.