Šplhavnica epipremnum a scindapsus

Šplhavnica, šphavník, blázon, pothos/potos, diablov brečtan, epipremnum, scindapsus - počuli ste niekedy tieto názvy? Stavíme sa, že áno! Všetky totiž označujú veľmi obľúbené, nenáročné a rýchlo rastúce izbovky, ktoré pestovali už babičky našich babičiek a aj dnes sú, nielen vďaka novým krásne farebným odrodám, stále na výslní.

Väčšina zástupcov rodu Epipremnum sa vyznačuje srdcovitými lesklými až kožovitými listami, často s farebným panašovaním, ktoré vyrastajú z pevných dlhých stoniek so vzdušnými koreňmi. Tie dobre prerastajú mäkkou oporou v podobe machovej alebo rašeliníkovej tyče . Môžeme ich tiež pestovať v závesnom kvetináči , v macramom kvetináči alebo ich stonky jednoducho nechať len tak visieť. Tieto rastliny sa tiež dajú veľmi dobre pestovať v hydropónii, napríklad v keramzite . Naproti tomu druhy rodu Scindapsus majú o niečo pevnejšie listy s nádychom do strieborna, ktoré sa na slnku doslova trblietajú. Okrem toho majú ale rastliny z týchto rodov veľmi podobné nároky na pestovanie a starostlivosť, preto im tu venujeme spoločný článok.

Epipremnum

Tento rod sa radí do čeľade áronovitej , spoločne s obľúbenými philodendrony, monsterami či diffenbachiami a nájdeme tu viac ako 20 druhov veľkých mohutných lián, ktoré objavil a opísal botanik Heinrich Wilhelm Schott v tropickej Indonézii a Austrálii už v druhej polovici. S určením botanického zaradenia sa spája dlhá história. Snáď u žiadneho iného druhu izbových rastlín sa tak často nerieši zlé zaradenie a zlé pomenovanie ako konkrétne u najznámejšieho druhu Epipremnum aureum . Teraz je totiž jediné správne pomenovanie naozaj toto. Predtým bol ale spomínaný druh popísaný ako Pothos aureus , neskôr bol dokonca preradený do rodu Scindapsus , ale až skoro o 100 rokov neskôr boli objavené dospelé kvitnúce formy tohto druhu a na základe ich morfológie prebehlo finálne zaradenie do rodu Epipremnum . Vďaka týmto historickým nezrovnalostiam sa zlé označenie ako 'pothos' natoľko vžilo, že ho ľudia často používajú dodnes, možno aj kvôli ľahšej výslovnosti. Vy už ale navždy budete vedieť, ako to je správne, však?

Foto: Epipremnum Golden, epipremnum Neon, epipremnum Marble Queen

Aké epipremnum vybrať?

Existuje množstvo druhov rodu Epipremnum a všetky spájajú krásne farebné výrazné lesklé listy. Najviac známy zástupca z tejto kategórie je zaiste Epipremnum aureum , ktoré má žlto až zlato (preto je niekedy označovaná ako variant golden) panašované listy v tvare podlhovastého srdca. Podobný, ale všímavému oku napriek tomu odlišný variant je Epipremnum Marble Queen . Listy sú panašované skôr bielo či svetlo zeleno a ich kresba pripomína mramor. Epipremnum Happy leaf má listy opäť ľahko podobné predchádzajúcim druhom, sú však akoby zvlnené a biele či svetlé škvrny na listoch zaberajú viac miesta. Ďalší krásny a veselý variant sa nazýva Epipremnum Global Green , jej listy sú tiež ľahko zvrásnené, ale oproti Happy leaf je viac dozelená. Je však dôležité zdôrazniť, že všetka farebnosť a miera žíhania sa odvíja podľa množstva svetla , ktoré sa rastline dostane.

Ďalším obľúbeným žiarivo až neónovo zeleným variantom je Epiprepremum Neon a bielozelený variant s drobnejšími listami s názvom Epipremnum N'joy .

U nás na e-shope sú tiež k dostaniu menej známe raritnejšie kúsky ako napríklad Epipremnum Silver Streak , ktorý sa pýši podlhovastými striebristo zelenými listami alebo variant s ľahko vykrojenými a bielo panašovanými listami Epipremnum pinnatum variegata . Šípovité listy s nádychom striebornej farby nájdete aj na Epipremnum Cebu Blue a za zmienku stojí aj krásny variant so šípovitými listami, ktoré v dospelosti tvoria aj dierovanie (podobne ako u Monstery), a to Epipremnum Blue Form .

Foto: Scindapsus pictus Argyraeus

Scindapsus

Rod Scindapsus je tiež súčasťou čeľade áronovitej (aroidy) a aj pre neho platí, že je často zamieňaný s vyššie zmienených rodom. Rastliny s týmto názvom sú ale charakteristické svojimi o niečo pevnejšími listami, v palete farieb svetlo zelenej, tmavo zelenej a striebristej. Povrch listu je skoro až zamatový a mierne trblietavý. Kresba listov je pri jednotlivých druhoch veľmi podobná, po dôkladnejšom preskúmaní sa ale rozdiely dajú spoľahlivo určiť.

A aký scindapsus je ten naj?

Asi najväčšie listy má Scindapsus pictus Trebi , tiež nazývaný Sp Exotica, ktorý poznáte aj podľa svetlo striebristých polí so zelenou stredovou líniou. Scindapsus pictus Argyraeus má o niečo menšie, ale roztomilo srdcovité tmavo zelené listy, ktoré sú posiate striebornými fliačikmi. Tento druh je veľmi podobný druhu Scindapsus pictus Silvery Anne , ktorý ale strieborné polia nemá tak rovnomerne umiestnené a často ich má aj väčšie množstvo. Nezameniteľná varianta je nádherný raritnejší Scindapsus treubii Moonlight , ktorý sa pýši veľkými striebornými listami s ľahko nazelenalým okrajom a stredovou líniou listov. Druh, ktorý v tomto rode pomerne vyniká svojim vzhľadom, je raritný Scindapsus treubii Dark , ktorý má podlhovasté a výrazne tmavo zelené až čierne listy.

Ako sa o ne starať?

Šplhavnice sú naozaj nenáročné rastliny , ktorým sa bude dariť na svetlom aj tmavšom mieste. S najväčšou pravdepodobnosťou ich zvládne udržať nažive kadejaký začiatočník. A nielen to! Pri troche snahy a občasného rosenia porastú doslova pred očami. Pokiaľ s rastlinami ešte len začínate, skúste okrem šplhavníc aj ďalšie rastliny, ktoré odporúčame v našom článku izboviek pre začiatočníkov



Svetelné podmienky

Tento typ rastlín je často radený medzi rastliny, ktoré môžu byť pestované v menej osvetlených priestoroch . Čo je samozrejme pravda, ale fakt, že tam rastliny prežijú, ešte neznamená, že tam budú úplne spokojné. Ak rastlinu premiestnite na miesto, kde bude môcť prijímať viac slnečného svetla , dočkáte sa väčšieho prírastku a väčších listov . V prípade farebných panašovaných variantov budú listy aj lepšie a výraznejšie vyfarbené . Zároveň ale platí, že priame spaľujúce slnko niekoľko hodín denne im dobre neurobí. Vždy sa snažte napodobňovať podmienky, ktoré by mala rastlina v prírode. V tomto prípade si teda môžete predstaviť, ako rastie v tropických dažďových pralesoch prichytená na stromy či skaly. Tiež na ňu asi nesvieti celý deň slnka, no nie?

Foto: Nastaviteľná rašeliníková tyč vhodná pre všetkých šplhavníkov aj popínavé rastliny. Viac informácií tu

Zálievka a vlhkosť vzduchu

Aj tu platí, že sa rastline snažíme napodobniť podmienky jej domoviny. V tropickom dažďovom pralese teda bude vysoká vzdušná vlhkosť . Skúste si domov zaobstarať zvlhčovač vzduchu (urobí dobre aj vám) alebo aspoň listy raz za čas postriekajte rozprašovačom . Vlhkosť vzduchu ale neznamená vlhkosť substrátu! Šplhavniciam naozaj nerobí dobre, keď majú premokrené korene. Ľahko potom hnijú, listy žltnú a opadávajú, nič pekné… Určite nechajte substrát medzi jednotlivými zálievkami vyschnúť! Budete prekvapení, ako veľmi suchý substrát tieto rastliny vydržia. O vodu si dokonca samy povedia, je to zrejmé hlavne u scindapsusov kvôli ich tenším listom. Akonáhle potrebujú zaliať, začnú svoje listy stáčať akoby do rolky. Povieme to ešte raz, neprelievajte ich !

Vzhľadom k tomu, že rastlina rastie veľmi rýchlo as miernym spomalením aj cez zimné mesiace, určite ju v spoločne so zálievkou podávajte aj hnojivo . Neublížite jej, keď hnojiť nebudete, ale zároveň sa tak oklamáte o krásne veľké nové listy.

Vhodný substrát

Tieto rastliny nie sú nijako extra náročné na dokonalý substrát, jediné, čo treba strážiť, je to, aby bol dobre priepustný a korene neboli dlho vystavené premokrenej pôde. Výborný je nami vlastnoručne namiešaný substrát pre áronovité rastliny (aroidy).

Množenie, rezkovanie a presádzanie

Epipremnum a scindapsus sú vďačné rastliny, ktoré si môžete aj ľahko namnožiť. Rez im dokonca prospeje, rastlina sa tak zahustí a vyprodukuje nové listy tam, kde budete potrebovať. Ako na to, si môžete prečítaťv našom detailnom článku . Nebojte sa a pustite sa do toho.

Naproti tomu ale časté presádzanie nie je vhodné . Tieto rastliny majú rady, keď sú v kvetináči pekne natesno, prekorenené dookola. Neuponáhľajte preto presádzanie a dajte rastline čas.

Foto: Epipremnum N'Joy

Tipy na zaplnený kvetináč a hustý vzhľad

• držte sa všetkých vyššie spomínaných rád, nech sa vašej rastline dobre darí
• raz za čas rastlinu zastrihnite, aby sa zahustila
• namnožené rezne môžete prisadiť do kvetináča k materskej rastline
• môžete tiež skúsiť pripevniť dlhé stonky so vzdušnými korienkami k prázdnym miestam v substráte. Použite napríklad drôtik, postačí aj obyčajná pinetka do vlasov. Po čase rastlina sama prekorení a túto pomôcku budete môcť vybrať.

S týmito rastlinami určite nešliapnete vedľa. Skúste si ju zaobstarať a nebudete ľutovať. Našimi zákazníkmi a ďalšími pestovateľmi sú tiež veľmi obľúbené podobné rastliny , ktoré sa ale zaraďujú do rodu philodendron . Mnoho z nich má totiž veľmi podobné listy, podobné farebné prevedenie a nelíši sa ani spôsobom života. Za zmienku stojí Philodendron scandens , Philodendron lemon lime alebo úžasne vyfarbený Philodendron scandens Brasil .

Podľa mňa je epipremnum a scindapsus základná rastlina, ktorú by doma mal mať každý pestovateľ. Jej bujný rast a farebné listy sú potechou pre oči. Dávajte ale pozor, nech vám rastliny neokusujú domáci miláčikovia (nedaj bože deti), je totiž jedovatá. Aj napriek tomu je to jedna z mojich srdcoviek, pestujem ich na kokosovej tyči, v macrame, aj len tak na polici. Mám už 6 druhov a moja zbierka rozhodne nekončí!

Betka

Autor: Ing. Alžbeta Lacinová