Úvod do hydropónie 2. časť

V minulom článku sme si predstavili, čo je to hydropónia a ako vlastne funguje. V tomto článku sa viac zameriame na to, ako sa o hydroponické rastliny starať, čo všetko potrebujeme na dokonalé pestovanie a ďalšie tipy.

Čo potrebujeme na hydroponické pestovanie v domácich podmienkach.

Na hydroponické pestovanie potrebujeme pár zásadných vecí. Okrem samotnej rastliny, ktorá už musí byť prispôsobená pre hydroponické médium (najmä koreňový bal) potrebujeme vhodný vodeodolný obal na kvetináč , do ktorého umiestnite hydroponickú nádobu , ideálne už s otvorom pre hladinomer (vodoznak). Obal aj nádobu zvoľte podľa veľkosti vašej rastliny. Ďalším prvkom bude pestovateľské médium.

Pestovateľské médiá v prípade hydropónie sú špeciálne minerálne (vulkanické) materiály, ktoré sú vysoko porézne a paro-priepustné - zadržujú v sebe vlhkosť a vsakujú vodu. V prípade hydropónie, kde sa nevyužívajú žiadne médiá sa bavíme iba o vhodnom využití vody, ktorá môže a nemusí v špeciálnych nádobách cirkulovať a rastliny sú živé zo živných roztokov a špecializovaných hnojív.

Minerálne substráty vhodné pre hydropóniu

Medzi najznámejšie hydroponické médiá patrí keramzit, managreen, zeolit, lávové kamene, pemza, rôzne druhy pieskov atď. Pre sadbovacie rastliny, množenie a odrezkovanie možno využiť aj sadbovacie kocky z čadičových vlákien, ktoré sa najčastejšie využívajú na množenie a nie dlhodobé udržiavanie rastlín v hydropónii. Poďme sa pozrieť na jednotlivé zložky.

Keramzit Najbežnejšie médium pre hydroponické pestovanie, ktoré zoženiete v každom obchode s rastlinami. Pre menšie kvetináče odporúčame zohnať menšiu zrnitosť.

Liapor Alternatívou pre keramzit môže byť Liapor, ktorý je z rovnakého materiálu. Ide iba o inú značku a tvar, ktorý je obvykle rovnomerne okrúhly.

Perlit Amorfné vulkanické sklo s veľmi nízkou hustotou. Obsiahne veľké množstvo vody, preto sa často používa na prevzdušňovanie pôdy, z ktorej vytiahne prebytočnú vodu.

Pemza Vyvretá hornina zo sopečného skla, ktorá má obdobné vlastnosti ako keramzit a jeho hustota je veľmi nízka, preto je veľmi ľahký.

Zeolit Hlinitokremičitý minerál s mikroporéznou štruktúrou s vysokou schopnosťou absorbovať bodu a vlhkosť.

Managreen Špecializované hydroponické médium obsahujúce zmes viacerých druhov minerálnych kameňov, ktoré v kombinácii najviac prospievajú rastu rastliny.

Rockwool Špeciálna minerálna vlna tvorená zo sklených vlákien sopečných pozostatkov. Hojne využívaná pri rozmnožovaní rastlín, pretože sa dá veľmi dobre tvarovať, napr. do sadbovacích kociek, ktoré je možné aj kúpiť už v sadbovacích platoch.

Lávové kamienky Drvina lávových kameňov, ktorá vzniká po sopečných erupciách priamo z lávy. Jeho paropriepustnosť je tiež veľmi vysoká a často sa využíva aj v akvaristike a pre paludária alebo florária. Tento druh kameňov, ktoré možno zaobstarať aj vo väčšej veľkostiach ako solitér.

Číslo 1 pre začiatočníkov sú bylinky

Možno vás to prekvapí, ale medzi najrýchlejšie rastúce rastliny v hydropónii patria bylinky. Najmä tie dužinaté a jednoduché na starostlivosť medzi ktoré patrí napr. Medovka, Mäta, Bazalka a pre zapálenejších možno v hydropónii veľmi dobre pestovať šaláty a zelenina. Také rastliny už ale horšie vypestujete v byte, takže tí z vás, čo máte dom či skleník je pestovanie zeleniny jednoduchšie.

Najľahším spôsobom pestovania byliniek je obstaranie vybranej bylinky v supermarkete. Napríklad bazalku. Bazalku odstrihnete až pri zemi, odstrihnite cca posledné 2-4 listy, aby ste mali zhruba 5-10 cm stonku bez listov a dajte všetky vetvičky do vody na zakorenenie. Zakorenenie u bylinkových rastlín je veľmi rýchle, obvykle sa dočkáte už za týždeň, u oneskorených 14 dní. Vo chvíli, keď má rastlina viditeľné korienky, premiestnite rastlinu do vhodnej nádoby na hydropóniu a použijete vyššie zmienený minerálny substrát. Tiež môžete využiť tzv. "kratký metódu" kedy je rastlina iba vo vode, napr. v sklenenej nádobe, ale je rastliny uchytená hore aby nemohla spadnúť do vodu a korene si dosiahnu až dole k vode. Nezabudnite na vhodné hnojivo, pretože bylinky veľmi „pijú“ a potrebujú živiny, aby ste nemali zažltnuté a nevzhľadné listy.

Starostlivosť o izbovky pred stávkovaním do hydropónie

Pokiaľ sme sa rozhodli vziať našu rastlinu, ktorá doteraz bola v klasickom substráte, vždy dávajte pozor na tieto veci:

1. Na prevádzanie do hydropónie nie sú vhodné veľké rastliny a rastliny, ktoré majú kmeň alebo pokiaľ ide o robustné rastliny typu Ficus benjamina ad. To z toho dôvodu, že čím väčšia rastlina, tým viac je náchylnejšia na úhyn, ak ju dáte taký veľký šok, ktorý ju dáte, keď potrebujete korene zbaviť od substrátu. Väčšina takýchto rastlín to nevydrží a korene začnú uhnívať.

2. Rastlina by mala byť ideálne menšieho vzrastu.

3. Rastlina by mala byť v kondícii a mala by mať zdravé korene.

4. Rastliny napadnuté škodcami alebo namrznuté do hydropónie nedávajte a najskôr ich ošetrite.

5. Vy hydropóniu sa vám pravdepodobne neuchytia kaktusy a sukulenty a veľmi zle znáša prevod aj papradovité rastliny ako Nephrolepis exaltata, Asplenia ad.

Starostlivosť o izbovky po presadení (prevedení) do hydropónie

Rastlinu, ktorú ste si previedli do hydroponického pestovania podľa nášho predchádzajúceho článku, čaká pár týždňov malého zotavovania. Rastlina si potrebuje zvyknúť na nové prostredie, odhodiť slabé korienky a naopak vypustiť nové, tzv. „vodné“ korienky, ktoré sú obvykle čisto biele. Tento proces trvá zhruba mesiac, záleží na type rastliny. Nie je nič neobvyklé, keď rastlina na začiatku zhodí pár listov alebo keď zožltnú spodné listy a odpadnú. Problém nastáva, ak rastlina celkovo žltne alebo je povädnutá, v tom prípade je vysoká pravdepodobnosť, že vám hnijú korene a bude lepšie rastlinu z média vybrať a skontrolovať korene. Pokiaľ nie sú v poriadku, dobre ich prepláchnite pod prúdom vody a nechajte rastlinu nejaký čas iba vo vode, kým nebudete mať pocit, že už je rastlina v poriadku.

V čase po prevedení rastlinu nehnojte, môžete použiť menšie množstvo lignohumátu , ktoré podporí korene, neumiestňuje rastlinu na priame slnko a rastlinu nestrihajte. Začiatočnícku chybu tiež urobíte, keď hneď novú rastlinu umiestnite do hydroponickej nádoby a nalejete vodu na max. hladinu na ryske vodoznaku alebo dokonca viac, čo nie je žiaduce. Dodržujte vždy optimálnu hladinu vodu a na max. dávajte iba keď viete, že nebudete dlhšie ako týždeň doma.

A ako sa staráme o hydroizbovky keď máme všetko perfektné?

Nie je nič jednoduchšie. Rastline dolievate vodu podľa rysky, ktorú by ste mali mať spoločne s hydroponickou pestovateľskou nádobou. V prípade, že ste si nádobu nejako vyrobili sami, voda by mala dosahovať cca do 1/4 nádoby. Najideálnejšie používame odstátu vodu, ktorá neobsahuje chlór a iné nežiaduce látky, ktoré škodia ako koreňom tak aj médiu, na ktorom začnú vytvárať biely povlak a časom aj potenciálnu pleseň.

Na hnojenie používame buď hydroponické hnojivá (tekuté či granulové) a pokiaľ práve po ruke žiadne nemáte, môžete siahnuť aj po klasickom, ale dávkovanie obmedzte na minimum. Zabráňte kontaktu média so slnečnými lúčmi, vyvarujete sa toho, že vám vo vnútri začnú vznikať zelené riasy.

Zhruba raz za mesiac sa odporúča substrát prepláchnuť po prúdom vody a vypláchnuť tak z nádoby odpadnuté korienky, špinu, omrvinky atď. ktoré by mohli v kvetináči hniť, zároveň môžete úplne vymeniť vodu.

Tip na záver

Máte doma calatheu alebo marantu a neustále sa stretávate s uschnutými listami a rastlina je celkovo nevzhľadná? Spôsobuje to príliš suchý a teplý vzduch, tieto rastliny vyžadujú nadmernú vzdušnú vlhkosť a rosenie listov vám bohužiaľ stačiť nebude. Okrem správne zvoleného miesta môžete rastline výrazne pomôcť práve hydropóniou. Vo chvíli, keď sú tieto rastliny v hydropónii, voda, ktorá sa zároveň odparuje z kvetináča prirodzene zvlhčuje rastlinu odspodu av kombinácii s vhodným stanovišťom a svetlom dodá rastline presne to, čo potrebuje. Pozor si ale dávajte na vodu, pretože obe tieto rastliny viac vyžadujú, aby bola voda odstáta a nesvedčí im tvrdá voda.

Autor: Martin Seidl