Rašeliník ako skvelá pomôcka pri pestovaní

Rašeliník – všetko, čo o ňom potrebujete vedieť!

Rašeliníkom (rod sphagnum) označujeme druhy machu, ktoré sa vyskytujú prevažne na rašeliniskách, odtiaľ tiež zrejme dostali svoje meno. Rašeliníkov existuje mnoho druhov, len v Českej republike sa vyskytuje okolo tridsiatich dvoch. Rašeliníky sú špecifické a vo svete izbových rastlín a záhradníctva vážené predovšetkým pre svoje schopnosti zadržiavať a postupne uvoľňovať vodu . Rašeliníkové bunky totiž dokážu pojať veľké množstvo vody, niektoré druhy až dvadsaťnásobok svojej suchej hmotnosti. Viac o rašeliníku a jeho možnostiach využitia nájdete ďalej v článku.

Ako sme už spomenuli, rašeliník patrí do veľmi početnej druhovej rodiny machov sphagnum, ktorá má viac ako 300 rôznych druhov. Rašeliník je ďalej zaujímavý svojim neukončeným rastom, je schopný neustále na vrcholku dorastať, zatiaľ čo zospodu staré listy odumierajú. Práve z odumretých častí rašeliníka sa tvorí rašelina – tou sa napríklad pýši česká národná prírodná rezervácia Rejvíz, známa pre svoje rašeliniská a machové jazierka.

Nie je rašeliník ako rašeliník

Vo svete izbových rastlín sa najčastejšie využívajú rašeliníky rodu sphagnum. Existujú však rôzne spôsoby ich zberu, ktoré potom následne ovplyvňuje aj ich využitie podobne, ako ich rozdielna úroveň pH (úroveň kyslosti – zásaditosti).

Mŕtvy rašeliník (angl. peat moss) je zbieraný z dna mokradí a močiarov. Tento konkrétny druh zberu zaisťuje zmiešanie rašeliníka s inými rozpadnutými časťami rastlín či hmyzu, vďaka ktorým je vo výsledku veľmi bohatým zdrojom organických živín. Takto spracovaný rašeliník je kyslý. Mŕtvy rašeliník sa teda hodí predovšetkým ako prímes do substrátov.

Živý rašeliník (angl. sphagnum moss), ako už napovedá jeho označenie, je zbieraný zo stále žijúceho machu na povrchu močiarov a močiarov. Buď sa tento konkrétny druh používa vo svojej stále žijúcej forme alebo býva sušený a je ďalej využívaný viacerými špeciálnymi spôsobmi. Takto spracovaný rašeliník má pH neutrálne (teda ani nie kyslý, ani nie zásaditý).

Rašeliník z Daj mi izbovku

Možno už ste stihli zaregistrovať, že živý druh rašeliníka v lisovanej podobe ponúkame aj na našom eshope! Ide o vysoko kvalitný rašeliník pôvodom z Čile, ktorý je lisovaním a sušením spracovaný do kocky. Kvalitné rašeliníky dlho vydržia, môžu sa dožiť 2 až 5 rokov. Pred použitím je potrebné tento rašeliník nechať nasiaknuť vodu, následne „ožije“ a je pripravený na použitie.

Udržateľnosť

Sphagnum moss, čiže živý rašeliník, je zároveň považovaný za udržateľnejší a šetrnejší variant k životnému prostrediu, než jeho mŕtvy náprotivok (peat moss). Na jeho vytvorenie je potrebné aj státie, než je dostatočne vyvinutý a pripravený na zber, zatiaľ čo sphagnum moss je behom pár rokov pripravený na svoje zber a použitie.

Mnohé využitie rašeliníka

Pre svoje špecifické absorpčné a ďalšie špecifické vlastnosti má rašeliník mnohé využitie v záhradníctve a pestovaní izbových rastlín.

Prímes do substrátu

Mŕtvy rašeliník (peat moss) je vhodný predovšetkým na úpravu pôdy ako na záhradách tak aj v kvetináčoch. Nielen, že je tento rašeliník zdrojom organických živín, ale stále môžeme využiť jeho absorpčné schopnosti podobne, ako jeho ľahkosti a priedušnosti. Vďaka rašeliníku sa v pôde udrží dlhšie potrebná vlhkosť. Musíme mať však na pamäti, že tento konkrétny prídavok do svojho substrátu ocenia predovšetkým tie izbové rastliny, ktorým svedčí kyslejšia pôda. Medzi kyslomilné (acidofilné) rastliny oi radíme paprade alebo africké fialky. Rašeliník v pôde svedčí aj palmám, citrusom, kaktusom a sukulentom, kedy býva obsiahnutý v špeciálnych substrátoch priamo určených na pestovanie týchto konkrétnych druhov.

Foto: Rašeliník používaný pri zakoreňovaní rezňov Syngonium Albo Variegata

Médium na zakoreňovanie a množenie

Živý rašeliník je priam ideálnym médiom na množenie rastlín – či už formou hľuziek alebo rezňov. Vďaka svojim absorpčným schopnostiam udrží dostatočnú vlhkosť, ktorá je pri zakoreňovaní rastlín potrebná a pritom je ľahká a dovolí tak korienkom bezproblémovo prerastať. Narozdiel od hydroponie (využitie vody) nie je rašeliník príliš mokrý a tak je pri jeho využití nižšia pravdepodobnosť výskytu hniloby koreňov.

Prvá pomoc pri hnilobe

Rašeliník má prirodzené antibakteriálne vlastnosti. Mach obsahuje tzv. sphagnol, ktorý všeobecne prispieva k dezinfekcii pôdy , ktorá je potom menej náchylná na tvorbu plesní a húb.

Alternatíva substrátu

Živý rašeliník je vhodným substrátovým kandidátom pre väčšinu druhov orchideí (napr. Phalaenopsis alebo Dendrobium) a iných epifytických rastlín, ktoré potrebujú vlhkosť, ale zároveň dostatočne priedušný substrát. Pestovať v rašeliníku tak môžeme aj Tillandsie alebo Anthurium. Rašeliník vo svojej živej podobe nezadržuje toľko živín ako bežná pôda, preto v prípade potreby môžeme v ňom pestované rastliny prihnojiť.

Rašeliníkové opory - tyče

Živý alebo sušený rašeliník sa skvele hodí na výrobu opôr pre šplhavé a pnúce rastliny , ktoré do priedušného a vlhkosť zadržiavajúceho rašeliníka môžu zapúšťať svoje vzdušné korene. Rašeliníková tyč je jednoduchá na svoju výrobu a buď môžeme rašeliník len povrázkom omotať okolo tyče alebo sa s tým môžeme aj viac vyhrať. Použiť sa dajú rôzne sieťky (napr. proti okusu zveri), ktoré nájdeme v hobby marketoch alebo aj špeciálne vytvorené kostry a náplne z tvrdených alebo recyklovaných plastov.

Nesmieme potom zabudnúť rašeliníkovú oporu kontrolovať a dopĺňať potrebnú vlhkosť.

Foto: Rašeliník je skvelou pomôckou pri vytváraní Kokedam

Kokedamy

Rašeliník je tiež obľúbený pri tvorbe kokedam – pôvodom japonských závesných dekorácií z machu, v ktorých sa dajú pestovať ľubovoľné vlhkomilné izbové rastliny. Rašeliník sa dá ľahko tvarovať a vďaka tomu je rašeliníková kokedama jednoduchšia na tvorbu aj následnú údržbu a pestovanie. Ako kokedamy urobia najväčšiu parádu syngónie, sleziníkov alebo maranthy.

Kreatívny potenciál rašeliníka

Rašeliník je využiteľný mnohými skôr spomínanými spôsobmi, to však neznamená, že by išlo o ukončený zoznam. Máte záhradu? Áno? A máte svoje vlastné rašeliniská? Rašeliník nabáda ku kreativite rôznymi spôsobmi a pokiaľ by sme svoj menší Rejvíz chceli aj doma na záhrade, nie je problém! Ako ozdobu môžeme pridať aj pár otužilejších mäsožraviek.

Dekorácia

Rašeliník nie je len praktický, ale môže byť aj dekoratívny. Dokáže obzvláštniť konečný vzhľad priehľadného kvetináča alebo terária, kde s ním môžeme vyplniť inak „mŕtvy“ priestor.

Ďalej je možné rašeliník využiť podobným spôsobom ako pri výrobe opôr a tyčí, akurát z neho môžeme vytvoriť "živý veniec" s pridaním kvetov.

Záverom - Pozor na plesne!

Aj keď sme predtým zmienili antibakteriálne účinky rašeliníkov, ani tieto machy nie sú úplne imúnne voči niektorým plesniam. Samozrejme sú odolnejšie a vytrvalejšie, ale bohužiaľ aj rašeliníkov niekedy podľahnú. Vzhľadom na svoje absorpčné schopnosti je rašeliník nielen dokonalým médiom pre rastliny, ale aj pre plesne.

Ak sa náhodou na rašeliníku objaví biely povlak značiaci pleseň, skúsme chvíľu rašeliník nemokriť a nechať ho preschnúť. Pokiaľ ani preschnutie rašeliníka nepomôže, môžeme siahnuť po prípravkoch, ktoré sú špeciálne určené na boj proti plesniam (napr spreje).

Plesniam môžeme predísť vďaka dôkladnej prevencii. Pokiaľ budeme používať odstátu vodu, znížime ako výskyt plesní a bielych povlakov, tak aj usadzovanie vodného kameňa a chlóru.

Vo väčšine prípadov však nejde o plesne, ktoré by mohli ublížiť rastlinám. Skôr sa jedná o dekoratívny problém, pretože biele povlaky napríklad na rašeliníkových tyčiach nevyzerajú práve najlepšie a nepôsobia zdravým dojmom. Preto nie je žiaduce ani potrebné vo väčšine prípadov panikáriť.

„Rašeliník je pre mňa naozaj veľkým pomocníkom. Po tom, čo som to s ním prvýkrát skúsila v ňom nechávam koreniť väčšinu svojich izboviek. Predovšetkým v ňom potom nechávam koreniť tie vzácnejšie a môjmu srdcu bližšie rastliny, ktoré v rašeliníku oproti obyčajnej vode korenia rýchlejšie a nie sú tak náchylné na hnilobu. Je to taká moja istota!”

Autor: Jana Beránková